Text: Karolína Bujdáková
Rovnosť. Sloboda. Voľnosť. Danosť, ktorá dovoľuje vznik rozmanitosti, inakosti a osobnej individuality každého jednotlivca. Je prirodzená, donedávna samozrejmá a aktuálne nestabilná. “Aké sú limity slobody? Do akej miery je možné slobodu obmedziť? Dokážeme nájsť etický princíp slobody slova?” Tieto a mnohé ďalšie otázky si kladú autori diela Liberté, Paulína Ebringerová, Peter Mazalán, Katarína Floreková a Ondrej Kováč prezentovaného v rámci Festivalu Biela noc 2024.
Intermediálna inštalácia Liberté bola prezentovaná v historických vstupných priestoroch Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave na Námestí slobody. Priestor bol vyberaný zámerne na základe monumentálnych rozmerov, ktorý dovoľoval autorom experimentálne pohľady na prezentáciu diela a jeho realizačné možnosti.
Autorov inšpirovalo dielo francúzskeho maliara Eugène Delacroix Sloboda vedie ľud na barikády, ktoré je významným symbolom revolúcie vo Francúzsku v roku 1830. Koncepcia jeho malieb bola založená najmä na použití žiarivých farieb, využívaní kontrastu svetla a tieňa. Inštalácia Liberté vychádzala z rovnakých princípov tvorby, no bola prezentovaná intermediálnym jazykom súčasnej doby a technologickým presahom. Vyjadrovala význam slova sloboda novým stvárnením. Použitím laserov, ktoré v tme vytvárali pomocou nepravidelných pohybov obrazce na kazetovom strope historického priestoru. Pohyb lúčov nebol náhodný ale odrážal svoju stopu na základe basovej hudobnej vibračnej línie. Kresba laserov pôsobila chaotický, neočakávane a fascinujúco, rovnako ako sloboda. Technicky dielo fungovalo na jednoduchom princípe kovových rúr, v ktorých boli vo vnútri uložené basové reproduktory. Horné strany šiestich rúr boli prekryté gumenou membránou, na ktorej
boli pripevnené na mieru tvarované zrkadlá. Prostredníctvom basovej stopy vychádzajúcej zo zosynchronizovaných reproduktorov sa zrkadlá vďaka gumenej membráne rozvibrovali a tvorili lineárne kresby na kazetovom strope priestoru. Bodové lasery mierená na zrkadlá
dokázali obsiahnut celý priestor a dynamicky ho rozpohybovať. Zvuková stopa bola postprodukčne poskladaná z rôznych slov, upravených tak aby zvuková nahrávka disponovala rôznymi výkyvmi, vďaka čomu boli obrazce rozmanitejšie.
Silu tejto inštalácie umocňovalo aj jej umiestnenie vo veľkom priestore prázdnej vstupnej haly s vysokým stropom spoločne s večerným ponurým časom prezentácie pred návštevníkmi. Večerné hodiny zabezpečili úplnu tmu vďaka čomu inštalácia ešte viac vynikla. Celá idea je teda komplexná a nekončila pri navrhnutí objektu ale pokračovala
uvažovaním nad jeho umiestnením, či povrchom a tektonikou na ktorý sa obrazce premietali. Autori diela hovoria o slobode ako o dôležitej súčasti života jednotlivca aj spoločnosti, ktorá bola a bude vždy dôležitá pre rozvoj. Téma slobody sa v rôznej miere a forme dotýka každého z nás, azda najviac mladých ľudí. Aj preto autori zámerne dielo umiestnili na pôdu vysokej školy, ktorú navštevujú stovky študentiek a študentov.
Foto Matej Kováč