Šuflík: Guča architektúry 

Obytný úľ  

Text a vizualizácie: Simona Kolimárová, Matej Fekiač, Peter Čurlej 

 

Vážení a milí z Guča architektúry! 

Moc vás všechny pozdravuji… Posílám vám pro zajímavost dva odkazy, možná už znáte. Nicméně u prvního – domku jen z hlíny se chci zeptat na váš názor – je možný dlouhodobého provozu nějaký takový “úl” postavit  nás na Vysočině? (Je možné, že bych o jednom experimentálním uvažoval…? ;-)) 

Honza
Jihlava, 01/22 

 

Zadanie bolo jasné – navrhnúť obytný úľ, objekt v tvare paraboloidu z prírodných materiálov. Pretaviť túto predstavu do návrhu však bolo zložitejšie.  Primárnym podnetom pri riešení bolo použitie prebytočnej hliny z prebiehajúcich stavieb investora a vytvoriť stavbu, ktorá nemusí byť chránená proti dažďu tradičnou strechou.  

Uvažovali sme o ďalších udržateľných materiáloch, ktoré by synergicky fungovali s hlinou a dokázali vytvoriť trvalé riešenie, ktoré by bolo jednoducho recyklovateľné po skončení životnosti stavby. Slama, drevný odpad, konopné pazderie – tieto súčasti sú schopné za špecifických podmienok pomocou vlásočníc mycélia vytvoriť homogénny materiál s výbornými vlastnosťami. Mycélium sa javilo ako vhodná hydroizolácia, ale aj tepelná izolácia pre hlinený úľ.  

Úľ bol navrhnutý tak, aby poskytoval priestor na tichý únik od reality pre maximálne dve osoby so základným zázemím. Plošne objekt profituje zo svojej výšky vložením mezanínu na spanie.  

V procese návrhu sa uvažovalo nad tým, aká by bola cena takéhoto objektu a ako by bolo možné úle „prefabrikovať“. Realizácia by sa začínala vytvorením základov z penového skla, následne vyrobením konštrukcie z drevených lepených rebier. Opláštenie by z vonkajšej strany tvorila dočasná paronepriepustná fólia a z vnútornej strany jutová geotextília, čo by vytvorilo dutinu pre zapestovanie sypanej mycéliovej zmesi. Mycélium by sa po dosiahnutí žiaducej podoby vysušilo, aby sa zastabilizovala jeho podoba a zastavil ďalší nechcený rast. Mycéliový plášť by slúžil ako stratené debnenie a na mieru vytvorená pneumatická konštrukcia by vytvorila vnútorné debnenie. Cez budúci svetlík objektu by sa vyliala hlinená zmes budúcej vnútornej konštrukcie objektu. Po jej vytvrdnutí by sa odstránilo pneumatické debnenie. Debnenie a drevené rebrá by bolo možné opätovne použiť.  

Ide o koncept pre prototyp objektu, ktorý zatiaľ nebol realizovaný.  

 

V čom je pre vás tento nepostavený projekt výnimočný?  

Veľmi špecifické experimentálne zadanie – netypická materialita, dôraz na opakovateľnosť objektu.  

Prečo sa nerealizoval?  

Investor o tomto experimente uvažoval ako o predajnom produkte, počiatočná investícia, resp. možná návratnosť, sa mu v tom čase nejavila dostačujúca.  

Zmenili by ste na ňom niečo, ak by sa teraz opätovne naštartoval?  

Keďže išlo len o koncept, pustili by sme sa do stavby prototypu, ktorý by pravdepodobne vyvolal zmeny a ďalšie spresňovanie.