Zelená politika nemá jeden odtieň. Alex Steffen, publicista v oblasti environmentalistiky, už v roku 2009 rozmýšľal o pojme green v jeho variáciách. Od svetlozeleného uvažovania (light green), zameraného viac na životný štýl a užívateľské správanie, cez technologicky optimistickú sýtu zelenú (bright green) až po vážnu tmavozelenú filozofiu (dark green), ktorá kladie dôraz na systémové zmeny a upozorňuje na limity „večného“ rastu.1 Mimo zeleného spektra napokon začali „sivé“ snahy problematiku klimatickej zmeny vytláčať z verejnej politiky i diskurzu. Tieto odtiene myslenia a konania formujú v súčasnosti nielen spotrebiteľské správanie, ale aj geopolitiku a spôsob, akým navrhujeme budovy, plánujeme renovácie a nastavujeme regulácie výstavby vo svete aj na Slovensku.
Geopolitický rámec – šok z USA, regulácie z Európy a výzvy z Ázie
Aktuálny geopolitický vývoj výrazne formuje podmienky pre architektúru a stavebníctvo. Na začiatku roka 2025 v prvý deň nástupu do úradu prezident USA Donald Trump vydal exekutívne rozhodnutie o odstúpení Spojených štátov amerických od Parížskej dohody o klimatickej spolupráci krajín a o zastavení súvisiacich medzinárodných záväzkov. Tento krok mení dynamiku globálnych vzťahov v klimatickej oblasti – oslabuje centrálne americké financovanie klimatických nástrojov a vytvára priestor pre väčšiu rolu súkromného sektora a nadnárodných inštitúcií. Pre sektor stavebníctva to znamená neistotu v zdrojoch financovania a potenciálne presunutie trhu k regiónom so stabilnejšou reguláciou. Politika USA momentálne spadla v našom farebnom spektre do sivej zóny. Treba však myslieť na to, že trh má svoje zákonitosti a dopyt po zelených technológiách rastie, na čo podnikavá Amerika reaguje proaktívne, takže mnoho oblastí, na ktoré nemá Biely dom priamy dosah, je skôr na strane technooptimistickej sýtej zelenej.2
Európska únia má opačný trend – nové prepracované znenie Smernice o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD Recast) z apríla 2024 zavádza ambiciózne ciele a termíny. Nové verejné budovy majú mať nulové emisie od 1. januára 2028, všetky nové budovy od 1. januára 2030, členské štáty musia EPBD preniesť do vnútroštátneho práva do 29. mája 2026. Súčasťou tohto balíka opatrení je tiež ambiciózny projekt Renovation Wave s cieľom renovovať 35 miliónov budov do roku 2030. Pre prax to znamená presun od dobrovoľných odporúčaní k povinným technickým štandardom a národným plánom renovácií.3
Významným doplnkom regulačných rámcov je aj iniciatíva Nový európsky Bauhaus (New European Bauhaus, NEB), ktorá predstavuje nový rozmer k technokratickým nástrojom, akými sú EPBD či Renovation Wave. Namiesto čisto normatívnych cieľov otvára priestor pre projekty, ktoré spájajú udržateľnosť s kultúrnymi hodnotami, s inklúziou a komunitným zapojením. Podstatné je prepojenie NEB na európske financovanie. Prostredníctvom programov Horizont Európa, Kreatívna Európa či Kohézna politika EÚ sa podporujú pilotné projekty, ktoré ukazujú, ako možno technologické inovácie (sýtozelená) kombinovať so sociálnymi a kultúrnymi aspektmi (svetlozelená) a zároveň rešpektovať tendenciu k striedmosti a myslieť na širší rámec klimatickej politiky (tmavozelená). NEB tak posilňuje spektrum zelených riešení. Namiesto toho, aby sa zameriaval iba na energetickú hospodárnosť, vytvára rámec pre „kultúrnu, udržateľnú a inkluzívnu“ transformáciu, ktorá je financovateľná, škálovateľná a v súlade s európskou klimatickou politikou.4
V Ázii je odpoveď regiónu na globálne zmeny dynamická a systematická. Americký odklon od Paríža vyvolal v regióne obavy, ale aj rozhodnutie nespoliehať sa na globálne vedenie USA. Krajiny ako Južná Kórea, Singapur a Malajzia vytvárajú vlastné politické a finančné nástroje pre zelenú výstavbu a obnoviteľné zdroje, čím sa posilňujú ich pozície ako lídrov v klimatickej transformácii budov. Proaktívny prístup Ázie vytvára inšpiratívny model jasnej legislatívy, technologickej ambície a systematickej podpory.5
Výrazné rozdiely v geopolitických prístupoch medzi USA, Európou a Áziou možno čítať ako odtiene zelenej politiky – od technologického optimizmu cez prísnu reguláciu až po systematickú adaptáciu. Slovensko vstupuje do tohto globálneho kontextu s reformou stavebnej legislatívy účinnou od 1. apríla 2025, ktorá zjednodušuje schvaľovacie procesy a kladie dôraz na overiteľný energetický výkon budov. V tomto kontexte bude kľúčová schopnosť SR pripraviť národný plán renovácií a včas preniesť EPBD do vnútroštátneho práva. V roku 2025 tiež pripravujeme prvú Architektonickú politiku Slovenska (APS) – strategický nelegislatívny dokument, ktorý má za cieľ výrazne zvýšiť kvalitu života a vystavaného prostredia. Slovensko je jedným z posledných členských štátov EÚ, ktoré sa architektonickú politiku chystá zaviesť a implementovať. APS kladie dôraz na podporu nízkouhlíkových materiálov, technologických inovácií a energetickej efektívnosti už v projektovej príprave, pričom rýchlosť a kvalita schvaľovacích procesov majú byť zásadne zlepšené. Súčasťou je podpora hlbokých renovácií, digitalizácie v stavebníctve a zapojenie profesijných organizácií do tvorby národných cieľov, čím sa posilňuje postavenie architektov ako aktívnych tvorcov udržateľnej budúcnosti. Dokument pracuje so všetkými odtieňmi zelenej filozofie. Opiera sa o štyri piliere: 1. Sídla a krajina – harmonický rozvoj územia, 2. Budovy a miesta – kvalita architektúry a verejných priestorov, 3. Spoločnosť a architektúra – vzdelávanie, participácia a osveta, 4. Výskum a inovácie – digitálne a inovačné riešenia. Z 80 opatrení bolo vybraných 10 prioritných oblastí, medzi ktorými je plánovanie krajiny, regionálna podpora, kvalitatívne štandardy, obnova budov, regenerácia sídel, dostupné nájomné bývanie, architektúra vo verejnej správe, súťaže a obstarávanie, vzdelávanie o architektúre, digitalizácia a analýza. Dokument má vstúpiť do medzirezortného pripomienkového konania a vláda ho má prerokovať a schváliť ešte koncom roka 2025.6
Vplyv verejnej politiky na prax
Geopolitické turbulencie prinášajú nový vývoj, čo pre architektov, projektantov a stavebný sektor znamená zmeny v zadaniach, technických riešeniach, vo financovaní a v profesijných kompetenciách. Politické rozhodnutia sa do stavebnej praxe premietajú prostredníctvom legislatívy a regulačných noriem (napríklad povinné energetické štandardy), nových foriem stavebnej dokumentácie (EPC – energetické certifikáty, požiadavky na obnoviteľné zdroje energie, digitálne záznamy budov), ako aj finančných stimulov z verejných i zo súkromných zdrojov, medzi ktoré patria fondy EÚ, Európska investičná banka alebo zelené dlhopisy.
V praxi to znamená, že už v predprojektovej fáze musí byť súčasťou zadania energetické modelovanie, plán integrácie obnoviteľných zdrojov a materiálová politika s dôrazom na nízkouhlíkové riešenia a cirkulárne princípy. Architektonický návrh sa postupne mení v niekoľkých hlavných aspektoch: kladie sa dôraz na pasívne princípy ako základ naplnenia energetických cieľov (orientácia, tepelné straty, solárna ziskovosť); kľúčová je integrácia obnoviteľných technológií ako fotovoltika, solárne panely či tepelné čerpadlá; nastupuje výrazná preferencia nízkouhlíkových materiálov – alternatívy betónu, drevostavby a zvýšené využitie dreva a rastlinných materiálov a rozširujú sa technológie založené na prefabrikácii a opätovnom využití materiálov a stavebných prvkov (demontovateľnosť, recyklácia).
Stavebné firmy zase musia zvládnuť vyššiu a detailnejšiu úroveň technickej dokumentácie (energetické výpočty, digitálna evidencia budov); nové stavebné postupy (prefabrikácia); logistiku pre integráciu obnoviteľných zdrojov a smart systémov (mení sa režim schvaľovacích procesov – rýchlejšie, fokusované na kvalitu a súlad s EPBD) a zároveň sa kladie dôraz na operatívnu spoluprácu medzi investormi, projektantmi a úradmi. To mení aj scenár zadávania projektov – samotní klienti a klientky už očakávajú dokumentáciu, ktorá jasne preukazuje dlhodobé prevádzkové náklady a uhlíkovú stopu, nielen investície a naplnenie funkčných a estetických požiadaviek.
Riziká i sociálne a politické výzvy však zostávajú výrazné: stále hrozí odpor a lobing odvetví závislých od fosílnych zdrojov, regionálna nerovnosť s rôznorodým technickým stavom bytového fondu alebo riziko narastajúcich prevádzkových nákladov pre zraniteľné skupiny obyvateľstva. Tieto riziká si vyžadujú, aby politika plánovala spravodlivý prechod, kombinujúci stimuly a podporu pre nízkopríjmové domácnosti.
Architektonické povolanie ako katalyzátor zmeny
Napriek geopolitickým výkyvom a nestabilite medzinárodného financovania, najmä kvôli odstúpeniu USA od Parížskej dohody, zostáva v Európe jasný a záväzný regulačný rámec na dekarbonizáciu budov. Pre slovenskú architektúru a stavebníctvo to znamená, že prechádzame od dobrovoľných odporúčaní k povinnostiam s kvalitnejšími požiadavkami. Architekti a architektky tak čelia potrebe neustáleho získavania nových informácií, zručností a kompetencií, no na druhej strane nie sú obyčajnými vykonávateľmi externej verejnej politiky. Sú i tvorcami klimaticky zodpovedných stavieb a praktických inovatívnych riešení bez straty komfortu a kvality bývania. V profesijnej praxi to znamená požiadavku na overiteľný výkon, pravidelný monitoring spotreby budovy cez blower-door testy, 24-mesačný monitoring spotreby a digitálny energetický pas, čo presadzuje aj EPBD. Materiálová stratégia sa posunie k nízkouhlíkovým zmesiam, drevu a recyklátom s princípmi cradle-to-cradle. Biofilný dizajn (zeleň na strechách, fasádach, integrované zavlažovacie systémy, nízka prevádzková náročnosť) slúži ako prepájajúci element medzi environmentálnymi odtieňmi zelenej politiky a zároveň znižuje energetické nároky prevádzky budovy.
Preklad našej „spektrálnej“ teórie zelenej politiky do praxe znamená uvedomenie si jednotlivých aspektov a toho, čo charakterizujú. Svetlozelený prístup verí v kumulatívnu silu individuálnych rozhodnutí a každodenného správania – od používania úspornejších spotrebičov cez zmenu spôsobu mobility až po zodpovednú spotrebu. V urbanizme a architektúre sa tento smer prejavuje „mäkkými“ opatreniami, ako sú komunitné záhrady, sprievodné služby či manažment spotreby. Na úrovni budov ide o jednoduché zásahy, ako je užívateľsky prístupný systém správy, informovanie obyvateľov o spotrebe alebo podpora cyklodopravy. Výsledkom býva zlepšenie energetickej triedy EPC bez potreby radikálnych stavebných úprav, teda nízkonákladové a rýchlo aplikovateľné opatrenia. Sýtozelený prístup stavia na technológiách, dizajne a inováciách – od BIM a dynamického energetického modelovania cez tepelné čerpadlá a fotovoltické panely až po recyklované materiály či biotechnologické riešenia. Predstavuje akúsi „eko-modernistickú“ líniu, ktorá spája výkonové štandardy (ZEB parametre, rekuperácia, fasádne systémy s vysokou tepelnou odolnosťou) s konceptom cradle-to-cradle a digitálnou koordináciou procesov. Tmavozelený prístup, naopak, zdôrazňuje limity rastu a potrebu materiálovej striedmosti. Vníma architektúru ako disciplínu redukovania nárokov – preferuje menšie mierky, lokálne materiály, robustnosť a opraviteľnosť konštrukcií a dlhú životnosť stavieb. Minimalistické dispozície a pasívne stratégie tu dostávajú prednosť pred technickými zásahmi.7
Pre architektov, projektantov a manažérov projektov sú kľúčovými odporúčania: začleňte energetické modelovanie už do predprojektovej fázy, zabezpečte interdisciplinárne tímy od začiatku návrhu, pripravte materiálovú stratégiu (vyberte nízkouhlíkové materiály a prefabrikované riešenia), využívajte všetky dostupné (európske) finančné nástroje (hľadajte kombináciu grantov, úverov EIB a inovatívnych finančných modelov ako Energy Performance Contracting) a aktívne sa zapájajte do tvorby národného plánu renovácií, čím možno ovplyvniť národné ciele i nástroje implementácie.
Architektúra ako miesto stretnutia/dotyku/kontaktu všetkých odtieňov zelenej
Najúspešnejšie projekty dnes nereprezentujú iba jeden odtieň zelenej politiky, ale kombinujú svetlozelené správanie používateľov, sýtozelenú zdravej rovnováhy udržateľnosti a technologických inovácií a tmavozelenú filozoficky podloženú disciplínu. Európske pravidlá definujú jasnú trajektóriu transformácie, ktorú slovenská legislatíva môže aktívne podporiť zrýchlením schvaľovacích procesov alebo zavedením vyhodnocovania energetického výkonu. Architektonická politika Slovenska poskytne nový strategický rámec, ktorý prepojí trvalú snahu o udržateľné princípy, participáciu, digitalizáciu a fokus na regióny. Spektrum zelenej nemá vytvoriť ďalší ideologický konflikt v spoločnosti, ale jeho vedomé využívanie môže byť praktickým nástrojom na tvorbu budov a miest pripravených na klimatické, sociálne a ekonomické výzvy súčasnosti a budúcnosti.
Poznámky
1 Základný článok, na ktorý nadväzovali mnohé ďalšie výklady tematiky zeleného spektra, bol zverejnený 27. 2. 2009 na webe www.worldchanging.com ako Bright Green, Light Green, Dark Green, Gray: The New Environmental Spectrum (autor: Alex Steffen).
2 Informácie k vypovedaniu záväzkov USA v rámci Parížskej dohody sa dajú vyhľadať na webe www.whitehouse.gov a komentáre na spravodajských weboch, napríklad www.theguardian.com.
3 Kompletné informácie k EPBD a Renovation Wave sú k dispozícii na webe https://energy.ec.europa.eu.
4 Oficiálna stránka iniciatívy Nový európsky Bauhaus: https://new-european-bauhaus.europa.eu/about.
5 Pravidelné informácie o aktivite v ázijských krajinách zverejňuje napríklad web: www.asiaclimatehub.com.
6 Architektonická politika Slovenska má domovskú stránku na webe Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR: https://uupv.sk/aps; ďalšie informácie sú na webe odborného garanta tvorby APS Komory architektov Slovenska: https://komarch.sk.
7 Podrobne a spoľahlivo spracovaná informácia k zelenému spektru je na Wikipedii: https://en.wikipedia.org/wiki/Bright_green_environmentalism.
Mária Beňačková Rišková je kurátorka, editorka a autorka, jej odbornými východiskami sú dizajn, multimédiá a kultúrne dedičstvo; je členkou platformy Manifest2020, ktorá združuje viacerých aktérov a aktérky v oblasti prepojenia environmentálnej politiky s architektúrou, so stavebným a s kultúrnym sektorom. Manifest2020 je prvým partnerom Nového európskeho Bauhausu na Slovensku.