V bratislavskej mestskej časti Rača vznikol nedávno objekt materskej školy, ktorý možno považovať za modelový príklad súčasných trendov v architektúre občianskej vybavenosti. Stavba spája inovatívnu typológiu, premyslené funkčné usporiadanie, modernú technológiu výstavby založenú na princípoch modulárnosti a výrazný dôraz na environmentálnu zodpovednosť pri použití materiálu dreva a územnej recyklácie v stavebne stabilizovanej mestskej štvrti.
Objekt materskej školy stojí na mieste pôvodnej reštaurácie Tramín. Pôvodný objekt solídnej architektonickej kvality však v priebehu desaťročí doplatil na viaceré nešťastné prestavby a zlú kvalitu zhotovenia, čo viedlo mestskú časť Rača k rozhodnutiu objekt odstrániť. Na mieste Tramínu zhotovil ateliér Pantograph projekt materskej školy. Ten je navrhnutý na pôdoryse kruhu, presnejšie na rotovaní jedného prefabrikovaného konštrukčného segmentu, ktorý vytvára prakticky mnohouholník obalený do fasády v priemete kruhu. Vytvára tak kompaktný, zvonku uzavretý, avšak dovnútra otvorený celok so silnou priestorovou logikou. Práve dispozícia kruhu tvorí koncept sebestačného a chráneného mikroprostredia, nezávislého od okolitého sídliska.
Takéto riešenie umožňuje jasnú orientáciu, prehľadnosť a bezpečnosť, čo je v prostredí predškolskej výchovy kľúčové. Štyri detské kluby – triedy – sú doplnené o výdajňu stravy a spoločné zázemie. Ústredným bodom stavby je priestranné vnútorné átrium – veľkorysá vnútorná terasa na pomedzí interiéru a exteriéru, ktorá je oddelená iba sklenenou stenou po celom obvode átria. Slúži na vzdelávanie, ale aj voľnočasové aktivity detí, na hry, ale tiež ako miesto stretnutí rodičov detí a zamestnancov škôlky. Átrium tak plní funkciu bezpečného priestoru na čerstvom vzduchu. O niekoľko rokov bude dominantou škôlky aj mohutný jaseň zasadený v jej samotnom srdci. Škôlka je obklopená vlastným pozemkom s atraktívnymi hracími prvkami a bohatou kvetinovou výsadbou, ktorá každé ráno víta deti a rodičov na mlátovej cestičke do objektu.
Technológia výstavby a modulárnosť
Nosným princípom projektu je modulárny prístup, založený na využití CLT konštrukcií (cross-laminated timber), prefabrikovaných drevených nosníkoch a stropných a stenových paneloch. Tieto prvky boli vyrobené v kontrolovaných podmienkach a následne dopravené na stavenisko, kde boli osadené na železobetónovú základovú dosku. Samotná montáž hrubej stavby trvala iba niekoľko dní, čo umožnilo venovať zvyšok času precíznemu dokončeniu interiérov. Tento proces je ukážkou vysokej efektivity modulárnej výstavby, ktorá kombinuje architektonickú kvalitu, časovú úsporu a presnosť, pričom samotná konštrukcia má príjemné estetické vlastnosti aj ako finálny povrch.

Ekonomická a environmentálna efektivita
Náklady na hrubú stavbu dosiahli približne 1,8 milióna € bez DPH. Po doplnení interiérového vybavenia a technológií riadeného vetrania sa celkový rozpočet priblížil na úroveň 2,6 milióna eur. Vzhľadom na kapacitu zariadenia, architektonickú kvalitu a rýchlosť realizácie ide o príklad hodný nasledovania v ďalších mestách a obciach, ktoré zápasia s nedostatkom miest v materských školách. Na pozemku s veľkosťou 2 500 m2 pri zastavanej ploche 650 m2 vznikla nevyhnutná občianska vybavenosť aj s kompletnou krajinárskou revitalizáciou a plochami na parkovanie. Kruhový pôdorys stavby umožnil ponechať na pozemku všetky pôvodné vzrastlé stromy, vďaka čomu neutrpelo prostredie staršieho sídliska.
Významným aspektom škôlky Tramín je aj environmentálna dimenzia, ktorá úzko súvisí s použitím dreva ako hlavného stavebného materiálu. CLT panely a prefabrikované drevené prvky predstavujú obnoviteľný zdroj s výrazne nižšou uhlíkovou stopou než tradičné materiály, akými sú betón alebo oceľ. Drevo počas svojho rastu viaže oxid uhličitý a jeho použitie vo väčšom rozsahu prispieva k znižovaniu emisií. Slovensko disponuje dostatkom kvalitného dreva, čo robí tento prístup nielen ekologickým, ale aj ekonomicky racionálnym. Práve zvýšený domáci dopyt po výstavbe za použití CLT technológií azda prinesie aj umiestnenie výroby na Slovensko, keďže aj napriek bohatým zdrojom dreva musíme tieto stavebné prvky naďalej dovážať. V neposlednom rade však platí, že drevo vytvára zdravé vnútorné prostredie – prirodzene reguluje vlhkosť, prispieva k stabilnej mikroklíme a vďaka svojim estetickým, haptickým, ale aj akustickým kvalitám pozitívne pôsobí na psychickú pohodu prostredia. To platí obzvlášť pri tvorbe miest pre vzdelávanie a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Kontext typizácie a adaptácie
Modulárny prístup použitý na škôlke Tramín nadväzuje na tradíciu typizovaných predškolských zariadení v prostredí našich sídlisk. Tie sa masovo stavali najmä v 70. až 80. rokoch 20. storočia. Mnohé z týchto objektov dodnes slúžia svojmu účelu alebo boli úspešne adaptované na nové funkcie. Rozdiel spočíva v prístupe k životnému cyklu stavby, keďže pôvodné skeletové a neskôr prefabrikované panelové objekty boli typologicky projektované na využitie bez vízie na ďalšiu funkčnú adaptáciu v životnom cykle stavby. Súčasná modulárna škôlka v Rači, naopak, nad zmenou funkcie vopred uvažuje. Prvky funkcie škôlky možno časom odstrániť a nahradiť inou funkciou, napríklad kultúrnou alebo komunitnou. Takýto prístup reflektuje demografický vývoj a meniace sa potreby mestskej časti bez zásadných vplyvov na uhlíkovú stopu či zbytočné materiálové straty.
Materská škola v Rači predstavuje paradigmatický posun od masovej typizácie druhej polovice 20. storočia k súčasnej typizácii, ktorá je modulárna, flexibilná, environmentálne zodpovedná a súčasne aj dizajnovo a materiálovo atraktívna. Predstavuje opak toho, čo Tento model môže slúžiť ako východisko pre širšie uplatnenie v oblasti občianskej vybavenosti – od škôlok a škôl až po komunitné centrá, denné stacionáre alebo aj miestne centrá inovácií alebo podpory inovatívnych foriem podnikania. Projekt nie je len reakciou na aktuálny nedostatok kapacít, ale aj víziou stavebníctva budúcnosti, ktoré spája kvalitu, rýchlosť, hospodárnosť a udržateľnosť pri maximálnom rešpekte k spoločenským potrebám a životnému prostrediu.
- Architekti: Ing. arch. Peter Kožuško, Ing. arch. Tomáš Auxt, Ing. arch. Miroslav Hrušovský, Ing. arch. Linda Hrušovská, Ing. arch. Mgr.art. Peter Hudač, PhD., Ing. Zsolt Nagy, Ing. arch. Paulína Juráková, Ing. arch. Peter Greguška, Ing. Lukáš Zachar, Ing. arch. Adela Tichá, Ing. arch. Aleš Berec, Ing. Mária Jergová, Veronika Rusnáková
- Investor: Mestská časť Bratislava – Rača
- Plocha pozemku: 2 592 m2
- Zastavaná plocha: 649 m2
- Podlažná plocha: 649 m2
- Investičný náklad: 2, 1 mil. €
- Projekt: 2019 – 2023
- Realizácia: 2023 – 2024
TEXT: Martin Zaiček
FOTO: Rastislav Blaško









