Rekonštrukcia a revitalizácia fontány Družba na Námestí slobody, teda práca s reprezentatívnym verejným priestorom, bude za každých okolností politickým gestom. Súťaže, ich zadania a výsledky vždy odrážajú politiku zadávateľa a v širšom kontexte aj politiku spoločnosti, ktorá v nej hľadá riešenie konkrétneho problému. Je nepochybným šťastím pre výsledok, že obnovu realizoval dnešný ateliér 2021 @2021architekti a LABAK @labak_architekti
text: Alexandra Kusá, fotografie: archívne fotografie zo zbierky fotografa Juraja Gavulu, Matej Hakár, 2021 architekti, LABAK
Celý text si prečítate v magazíne Koncept 3/2023
Intro, júl 1984
Horúce leto v meste. Pečie slnko, fasády budov sa chvejú vo vzduchu. Stromy sú malé askôr neduživé. Fontána je mohutná, voda tryská v mohutnom prúde, sekundujú jej malé nerezové gule nad hladinou. Ako kvety. Kaskády sa napĺňajú. Obruba je široká a rozpálená, len niekde dopadne spŕška vody, ktorá sa rýchlo vyparí. Jedenásťročné dievča sa opiera ohorúci múrik, nedá sa ho ani dotknúť, taký je horúci. Ten kontrast k nedostupnej hojnosti vody a osvieženia. Môžeš sa iba pozerať. „Mami, prečo nemôžem ísť do fontány?”
Intro, júl 2023
Horúce leto v meste. Pečie slnko, fasády sa chvejú vo vzduchu. Celý deň chodíme po uliciach apoobede sa blížime k obnovenej fontáne. Krik už od cesty, vo vzduchu sa „tetelí“ radosť ako na kúpalisku alebo pri lyžiarskom dojazde. Námestie sa prelieva do fontány, vrcholí v nej. Kvetina strieka vodu, malé nerezové gule sekundujú. Majú svoj rytmus. Okolo kvetu sú schody a malé dievča po nich rozvážne kráča hore a zas dole ako na Escherovom obrázku. Na kraji sedia dve dôchodkyne a rozprávajú sa. Niekto tryskom beží krížom cez vodu. To isté dievča si vyzúva topánky a vstupuje do kaskády. Časové roviny delí tridsaťdeväť rokov.
Obnovená fontána Družbana Námestí slobody bola sprístupnená verejnosti 24. júna 2023 – šesť rokov od súťaže (2017), ktorú vyhlásila hlavná architektka Ingrid Konrad vmene Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavya za asistencie iniciatívy dobré m(i)esto o.z.(HB Reavis). Bola to ich prvá verejná súťaž po rokoch. Zdnešného pohľadu sa ukázalo ako dôležité, že vyhlasovateľ v podkladoch zadefinoval podmienku, aby riešitelia „aj v zmysle slobody v názve námestia ako reflexie politickej zmeny po roku 1989 oslobodili priestor námestia od bariér a sprístupnili jeho plochy a prvky užívateľom“. Rozpaky poroty odrážalo neudelenie 1. a 2. miesta, víťazom sa na treťom mieste stal kolektív autorov Matúš Antolík, Miroslava Daňová, Peter Lényi, Marián Lucký, Michal Marcinov, Andrej Morávek, Katarína Stanislavová. Tento kolektív sa v priebehu peripetií výstavby menil a rozrastal tak, ako sa menil a vyvíjal projekt. Dôvera, ktorú porota do návrhu vložila, sa v realizácii vrátila. Už tu možno povedať, že to bude aj hymnický text, nie iba recenzia v obvyklom slova zmysle, ale výsledok tejto rekonštrukcie v mnohom presahuje samotnú architektúru, stáva sa referenčným bodom a to treba vysvetliť.
Rekonštrukcia a revitalizácia fontány Družba na Námestí slobody, teda práca s reprezentatívnym verejným priestorom, bude za každých okolností politickým gestom. Súťaže, ich zadania a výsledky vždy odrážajú politiku zadávateľa a v širšom kontexte aj politiku spoločnosti, ktorá v nej hľadá riešenie konkrétneho problému. Je nepochybným šťastím pre výsledok, že obnovu realizoval dnešný ateliér 2021 a LABAK. Práce architektov a architektiek z tohto ateliéru sa dlhodobo vyznačujú citlivosťou ku kontextu stavby, a to nielen z hľadiska urbanizmu, ale aj histórie miesta a predovšetkým spoločenského využitia stavby. Signifikantná je vtomto smere ich spolupráca na premene „sute na park“ v Novej Cvernovke. Zo samostatných úloh napríklad realizácia cintorína v Leopoldove je okrem inteligentného premyslenia pohrebnej funkcie aj meditáciou o večnosti a pominuteľnosti bez veľkých gest – vyjadrená iba silou architektonického konceptu. Okrom toho je z portfólia architektov, napríklad Veža pre dážďovníky (Bratislava 2016) alebo Protestný stupienok (Vítkov Praha 2018), zrejmé, že majú skúsenosť aj s realizáciami, ktoré sú na pomedzí priestorového – site specific diela a architektúry. Niektoré konceptuálno-priestorové riešenia, ktoré zvolili, raz určite „vydajú“ na samostatnú úvahu o priestore, kde sa stretáva umenie s architektúrou a spoločenskou funkciou. Rekonštrukcia fontány je súčasťou presne tohto spôsobu uvažovania.
Koncept rekonštrukcie fontány je zdanlivo jednoduchý – citlivá oprava jestvujúceho a odstránenie vymedzujúceho múrika. V sprievodnej správe k návrhu to veľmi presne opisujú: … „žiadne hrubé čiary, žiadne zmeny status quo. Namiesto toho radšej snaha o pochopenie, usmernenie, mierne redefinovanie a doplnenie. K novému dobrému a živému námestiu sa nedá dostať zničením starého, ale iba jeho skultivovaním a adjustážou.“. Ako to už býva takéto „ľahké“ a prirodzené riešenia, sú nielen ťažké v realizácii, ale sú obvykle výsledkom premýšľania, rozvažovania a váženia veci. Tu sa jednoduchá náprava – odstránenie múrika – stala aj symbolickým skokom. Je to posun od spoločnosti, ktorá ohradzovala a vymedzovala, k spoločnosti, ktorá sa otvára a vyzýva na participáciu. Všetky tie módne slová dneška tu zrazu nadobudli veľmi jasný obsah. Dokonca to pôsobí, akoby rekonštrukcia pomohla pôvodnému riešeniu, pretože ho oslobodila od dobovej konvencie a kontextu. Pôvodne mierne ťažkopádna fontána je zrazu demokratizačným prvkom zasadeným do administratívnej štvrte. Toto územie vznikalo ako vládna štvrť, stavby, ktoré sa tu zišli, patria k správe štátu (ministerstvo), vzdelávaniu (vysoké školy), bankovníctvu (NBS), majú verejnú funkciu (Rozhlas) alebo sú symbolmi jeho organizácie (Úrad vlády SR). Do tohto spoločensky statického a reprezentatívneho priestoru doslova vtrháva nesmierne dynamický prvok –verejné námestie s centrálnou kontaktnou fontánou.
Symbolický skok na Námestí slobody okolo fontány Družba
Oprava a odstránenie múrika totiž vo výsledku zosobňujú ešte jednu veľmi podstatnú vec, ktorá je súčasťou pušného prachu architektonického konceptu – posun od neslobodnej k slobodnej spoločnosti. Dokázali sme si osvojiť priestor, ktorý nielenže dlhodobo nefungoval, alebol zaťažený komplikovanou minulosťou. Zvolené riešenie nám pomohlo osvojiť si tento priestor, nezbúrali sme ho ako nepohodlný (Istropolis), nerezignovali sme na jeho riešenie plánovaním električky (SND), neprestavali sme ho proti podstate jeho architektúry (hala Pasienky), ale architekti našli v súlade s jeho kvalitami takú podobu, ktorá by ju uchovala azároveň by vyjadrila ducha našej doby a naše hodnoty. Okrem formy to architekti docielili aj reorganizáciou jeho funkcie. Dnešná fontána Družba je doslovným vyjadrením svojho názvu – družba ako manifestácia otvorenosti verejného priestoru – takisto, ako je doslovným naplnením názvu námestia. Je až demonštratívne,ako dnes na námestí vidíme defilovať nového vlastníkaverejného priestoru – vlastníkom a užívateľom je jednoznačne občan. Jemu je námestie podriadené, jeho osviežuje, jeho teší, jemu ponúka možnosť tráviť tu čas. Keď sa na to pozrieme historicky, tak sa nič nezmenilo – priestor námestia je naďalej výsostne ideologickým miestom, len ideológia je teraz celkom iná: vidíme demokraciu v priamom prenose. Azda aj preto niektorým využívanie fontány prekáža – tá ponuka slobody, ale aj autentickej radosti z nej, bez zákazov a usmernení. Rekonštrukcia je aj dobrou správou o našej spoločnosti, pretože sme v časoch, ktoré nám médiá vykresľujú ako temnú dobu zápasu o povahu demokracie, dokázali prezentovať pred Úradom vlády SR rekonštrukciu, ktorá nad všetku pochybnosť pripomína, kto je tu suverénom – ako v každej demokratickej spoločnosti je suverénom občan. Potvrdením je aj to, že niektorí si ho pletú kúpaliskom, iní s pozadím na detskú párty – jeho funkciu sa postupne učíme, prispôsobujeme sa jej, no zároveň nás formuje.
Normální je nebourat
Názov odkazuje na knihu, ktorú vydala ČVUT v Prahe, v ktorej kolektív autorov na základe odvedenej práce vyzýva na diskusiu o hodnotách, o spôsoboch fyzicky a morálne rehabilitovať stavby „inkriminovanej“ minulosti. Preto je silným symbolickým gestom aj rozhodnutie nebúrať fontánu, ale ísť cestou rekonštrukcie – v preklade: osvojiť si formu predchádzajúceho režimu a „opraviť“ ju novým obsahom. Takýto prístup k pamiatkam (nielen) socialistickej éry je v našom prostredí ešte stále nevídaný. Z hľadiska historika a teoretika architektúry je realizovaná rekonštrukcia veľmi citlivá. Tak, ako si to napísali v sprievodnom texte, architekti zachovali koncept, podčiarkli ho a aj jeho najdôležitejšie prvky, dokonca to, čo sa rozhodli odstrániť, zmysluplne zrecyklovali. Tri vyvýšené záhony, ktoré odstránili z ľavého rohu v prvom prstenci, zostali v podlahe vo forme náznakovej rekonštrukcie, ktorá nie je prezentovaná iba pamiatkarsky, ale je vymyslená tak, aby fungovala ako súčasť celého dizajnu, a preto nevyčnieva, čo ešte lepšie odkazuje na pôvodné usporiadanie. Odstránenie bariéry múrika a technické preriešenie fontány v prospech jej pochôdznosti muselo byť veľmi komplikované ako inžiniersky, tak aj zhľadiska architektonického detailu a rozmýšľania –zvlášť, ak to vo výsledku vyšlo tak prirodzene a jasne. Kaskády totiž vyrovnávajú aj vyše dvojmetrový výškový rozdiel medzi spodným a vrchným okrajom fontány. Odvážne voči existujúcemu dizajnu bolo presunutie schodiska k „stonke“ kvetiny, kde sa mohlo dostať do kolízie so samotnou sochou – tu sa dostali autori na veľmi tenkú hranu stretu so substrátom diela a vyšli zneho úspešne. Ich zásahy totiž nie sú v konflikte s umeleckým dielom a ani s pôvodným konceptom, naopak, sú vymyslené tak, aby ich podčiarkli, dokonca pozdvihli a v konečnom dôsledku preložili do súčasného jazyka. Použité materiály, ako aj vynaložené (zatiaľ neúspešne) úsilie obnoviť pôvodný autorský mobiliár sú tichou poctou námestiu ako „gesamkunstwerku“ a ohodnotením práce predchádzajúcej generácie – tých, ktorých často hádžeme do koša spolu s prežitou ideológiou.
Preto je napriek citlivosti táto rekonštrukcia zároveň radikálna. Radikálna vtom, ako sa odvážili potenciál stavby vytiahnuť na povrch, zvýrazniť ho – nielenže pamiatke vdýchli aktívny druhý život, to by tak malo byť, oni ju vlastne rehabilitovali. Nebáli sa priznať jej hodnotu napriek politickému nánosu všetkých pionierskych sľubov, ktoré sa pri nej odohrali – trúfli si na jej opravu a nešli zdanlivo bezpečnejšou cestou novotvaru. Radikálna je teda v tom, že si trúfli priznať hodnotu niečomu, čo v našej krajine bežne búrame a vyhadzujeme, a nad všetku pochybnosť ukázali, že vieme nebúrať, vieme opravovať a dokážeme to bez citlivo abez straty kvetiny (tu doslova!).
Zostáva dúfať, že práca, ktorá bola venovaná obnove pôvodného mobiliáru, tiež „dôjde svojmu naplneniu“, pretože osadenie nového, údajne dočasného, ide proti zvolenému konceptu obnovy a aj proti samotnej podstate priestoru – to námestie bolo zamýšľané a postavené ako „gesamkunstwerk“, takže všetky prvky spolu súvisia a vytvárajú konečný harmonický celok. Osadenie bežného mestského mobiliáru bez ohľadu na jeho estetické kvality tomuto vyzneniu uberá na sile a zbytočne degraduje energiu aj finančné prostriedky do obnovy pamiatky vložené. Projekt okrem obnovy fontány obsahuje ešte niekoľko drobných stavieb, ktoré sa ešte nerealizovali. Jediná výčitka navrhovanému smeruje k zatiaľ nerealizovanému zastrešenému pódiu. Plánovaný prstenec lesa, ostatné drobné stavby, vyčlenené miesto na ihrisko, dokonca kazateľnica (dvojnásobný zásah) sú na správnych miestach v jednotnom dizajne odvodenom od pôvodných prvkov a niet im čo vytknúť. Problém Pavilónu je v tom, že námestie nie je len prvok vložený medzi nejaké domy – ale je aj centrom štruktúry, preto by Pavilón napriek transparentnosti, ľahkosti atď. narušil komunikáciu rizalitov budov Ministerstva dopravy SR (Kramár-Lukačevič) x Fakulta architektúry STU (Belluš). Stavba od profesora Belluša by sa celkom poprela a architektonické sacra converzatione, ktoré prebieha ponad stromy, by ustalo. Pavilón by bol aj koncepčným narušením idey námestia, takto je fontána a dianie okolo nej rovnocenným partnerom erbových stavieb a ich funkcií. Sila je v čistote tejto funkcie – performance slobody. V tomto zmysle by to bolo doslova nepochopenie (možno až popretie) účelu námestia, účelu, ktorý bol prvýkrát v tomto priestore na stole práve pri stavbe fontány, keď sa ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia zadávateľ rozhodol, že námestiu nebude dominovať zhromažďovacia funkcia, ale dôležitú úlohu bude mať aj funkcia oddychová. Návrat k zhromažďovacej funkcii, zvlášť vpriestore pred budovou Fakulty architektúry STU, by bol nadviazaním na tú historickú linku, ktorú aktuálna rekonštrukcia tak demonštratívne odmietla. Zo súťažných podmienok vyplýva, že Pavilón bol súčasťou lokalitného programu, čistote konceptu by však prospelo, ak by sa stavba Pavilónu prehodnotila a prostriedky sa investovali do obnovy pôvodného mobiliáru. Pre poriadok uvádzam z diskusie s architektmi, že vychádzali zo zadania a pri navrhovaní dospeli k názoru, že pridanie prestrešenia na stĺpoch v úrovni vysoko nad úrovňou chodca čitateľnosť tejto osi neoslabuje o nič viac, než to už dnes robia vysoké stromy a plastika lipového kvetu, aj preto je dizajn oproti štúdii upravený. Hlavný prínos vidia v užívateľskej rovine, t.j. potrebe krytého exteriérového priestoru na bežný deň a na zjednodušenie organizácie kultúrnych podujatí.
Poučenie z Námestia slobody I
Ak sme pochybovali, tak teraz vieme, že dokážeme „nebúrať“, že sa z nás stáva spoločnosť, ktorá dokáže svoje pamiatky opravovať, verejný priestor prinavracať spoločnosti a vytvárať také mesto, v ktorom sa dá lepšie žiť. Ukázali sme, že rekonštrukcia a správna prevádzka dokážu rehabilitovať aj pamiatky obdobia socializmu, pretože ich odtrhnú od ideológie, ktorá stála pri ich vzniku. Preto si neodpustím záverečnú poznámku – ja chcem veriť, že vtomto zmysle sa prehodnotia aj plány s námestím pred novostavbou národného divadla. Teraz vidíme, že argumenty o nefunkčnej pešej zóne a odtrhnutých fontánach neobstoja – máme tu potenciál kultúrneho verejného priestoru v nákupnej štruktúre a už máme aj profesionálov, ktorí takéto zadanie vedia zadefinovať,a evidentne aj projektantov, ktorí s takto formulovaným zadaním vedia pracovať.
Poučenie z Námestia slobody II
Za bežných okolností by sme mohli skončiť, ale veci nie sú také jednoduché a obnova fontány nie je len súčasťou historického utvárania tohto priestoru spojeného s povojnovým usporiadaním krajiny, ale aj spleťou vzťahov okolo komplikovanej úlohy. V časoch socialistickej výstavby kolovalo humorných desatoro stavby, ktoré pomenúvali „nešváry“ stavebníctva. Jedným z bodov bolo „odmenenie nezúčastnených a potrestanie nápomocných“. Úspech rekonštrukcie je aj v kontinuite prác a snahe prispieť alebo aspoň nezavadzať. V krajine, kde každá investičná úloha presahuje volebné obdobie, je to nesmierne dôležité. Preto je škoda, že pri slávnostnom otvorení nemali miesto tí, ktorí stáli na jej začiatku, Ingrid Konrad a Ivo Nesrovnal, ale aj mnohí z anonymných úradníkov, ktorí posúvali stavbu vpred. Pretože takto založená rekonštrukcia nebola náročná iba technicky a architektonicky, ale aj politicky a administratívne. Uznanie kreditu účastníkom procesu nastaví takú kultúru, v ktorej bude ťažšie zastavovať projekty spojené s iným než aktuálnym vedením krajiny, kraja, mesta alebo hoc i nejakej galérie.
Poučenie z Námestia slobody III
Raz budeme musieť zaujať postoj aj k tomu, že sme v porevolučnom nadšení namiesto demontáže a odvozu odstrelili sochárske súsošie, ktoré stálo na tomto námestí. Ale ešte je skoro.
Rekapitulačné okienko alebo Čo to všetko obnášalo (Per ardua ad Astra)
Úprava Gottwaldovho námestia riešila dlhodobý zanedbaný problém v strede mesta (odkaz na Saharu). Súčasné usporiadanie vzišlo zo súťaže vroku 1974, teda vdobe, keď sa ustupovalo od okázalých politických realizácií a politika smerovala k podpore občianskeho komfortu –k najpodarenejším patril mestský Park Karola Šmidkeho, dnes Andreja Hlinku, v Ružinove od Ferdinanda Milučkého (1978) s niekoľkými fontánami, poňatý ako čistá občianska štruktúra, kde socha Karola Šmidkeho (Vojtech Remeň) priestoru nedominuje, ale je organicky zasadená do parkovej štruktúry. Tu mohlo pomôcť aj to, že ako historická postava mal v dejinách komunistickej strany rozpačité miesto.Tento komunista nepatril medzi protežované osobnosti režimu, takže možno predpokladať, že pri posudzovaní návrhu nebol vyvíjaný tlak na jeho zvýznamňovanie. Koncept je postavený na krajinárskom stvárnení a vodných prvkoch. Aj dominantou celého veľkého parku je minimalistická závojová fontána (Milučký, Vachálek), kombinovaná s hudobným pavilónom, a teda je na svoju dobu vlastne kontaktná. Výtvarné prvky tvaroslovne jasne vychádzajú z dobového minimalizmu a aktuálneho dizajnu. Fontána na Gottwaldovom námestí má komplikovanejší kontext – je na exponovanejšom mieste, obklopená verejnými stavbami vrátane Úradu vlády SR a je „zasvätená“ ikonickej postave komunistickej moci. Napriek tomu je tu už zrejmé ustupovanie priamočiarej propagandistickej roviny, resp. občianska rovina a funkcia námestia sú rovnocenné.
- 1974 // Prebehla súťaž na riešenie voľnej plochy na podnet mestských, straníckych a štátnych orgánov, ktorá už dbala aj na pobytový spôsob využitia priestoru apotláčala zhromažďovaciu funkciu; v požiadavkách bola fontána Družba a pomník Klementa Gottwalda; víťazom sa stal kolektív, ktorí tvorili architekti Virgil Droppa a Juraj Hlavica, sochári Tibor Bártfay a Karol Lacko.
- 1979 // Koniec prípravnej projektovej fázy; päť rokov sa riešil finálny návrh apôvodný kolektív si ksebe prizval sochára Juraja Hovorku (fontána);preverovali sa rôzne riešenia, veľkosti, verzie – to všetko na základe víťaznej radiálno-kruhovej kompozície; súčasťou pôvodného projektu bol aj návrh originálneho mobiliáru –lavičky, vlajkoslávy, odpadkové koše.
- 1980 // 13. novembra sa odobralo slávnostné odhalenie za účasti prezidenta republiky Gustáva Husáka; finálna podoba námestia spájala dve politiky: snahu o občiansku ústretovosť (fontána) spojenú s reprezentatívnou funkciou (súsošie).
- 1990 // V nedeľu 25. novembra jediným odstrelom pyrotechnici zložili súsošie Klementa Gottwalda na Námestí Slobody v Bratislave.
- 2012 // 18. –21. septembra organizuje združenie Verejný podstavec monumentálnu site specific inštaláciu a happening PAWEL ALTHAMER –„NÁMESTIE SLOBODY” ako najväčšie pieskovisko sveta.
- 2013 // 27. septembra o 7.00 h organizuje združenie Verejný podstavec akciu ILONA NÉMETH/HMLA.
- 2014 // 21. júla bola vyhlásená súťaž na podobu Pamätníka 17. novembra 1989 na Námestí slobody. Verejnú súťaž vyhlásila Iniciatíva za Pamätník demokratickej revolúcie 1989, ktorej štatutárom bol súčasný bratislavský viceprimátor a jeden z tribúnov nežnej revolúcie Ján Budaj (Zmena zdola, DÚ); predsedom poroty mal byť profesor Jozef Jankovič, v porote mali sedieť aj ďalší účastníci novembrových udalostí z roku 1989, architekti, výtvarníci a ďalší odborníci; súťaž dopadla rozpačito akrealizácii jej výsledky nedospeli.
- 2017 // Hlavná architektka mesta Ingrid Konrad oduševnene prezentuje zámer revitalizovať Námestie slobody. Magistrát spoločne s organizáciou dobré m(i)esto o.z. vyhlasujú 7. septembra súťaž na revitalizáciu Námestia slobody; súťažné podmienky spracoval Útvar hlavnej architektky Bratislavy a v porote zasadali: architekt Igor Marko (predseda), zástupkyňa dekana FA STÚ Ľubica Vitková, zástupca autorov Virgil Droppa ml., krajinná architektka Tamara Reháčková, riaditeľ developmentu HB Reavis Slovakia Jakub Gossányi, hlavná architekta mesta Bratislavy Ingrid Konrad a architekt zo Slovenskej komory architektov Iľja Skoček, sekretárkou súťaže bola Natália Puschmannová. Prišlo 14 návrhov, takmer každý mal za sebou viacčlenný autorský tím; 1. a 2. cena neboli udelené, víťaznú 3. cenu dostal návrh od ateliéru 2021 s.r.o. + LABAK s.r.o., autori: Matúš Antolík, Miroslava Daňová, Peter Lényi, Marián Lucký, Michal Marcinov, Andrej Morávek, Katarína Stanislavová (v abecednom poradí).
- 2017 // V decembri objednáva dobré m(i)esto o.z.architektonickú štúdiu; projekt konzultuje hlavná architektka Ingrid Konrad a jej kolegovia, predovšetkým Marcel Held a Maroš Šinský. Za dobré m(i)esto o.z.projekt aktívne koordinuje Martin Badal, pripravuje prvý použiteľný balík technických podkladov (zamerania, pasportizácia osvetlenia a podobne) vsnahe poskytnúť komplexnú predstavu o technickom stave a potrebách.
- 2018 // Vo februári projektanti odovzdávajú štúdiu; za autorský tím na strane architektov 2021 Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký, Michaela Lörinczová, Jana Kvasniaková, na strane krajinárov + LABAK Michal Marcinov, Matúš Antolík, Andrej Morávek, Katarína Stanislavová, Miroslava Daňová, Monika Bočková, Dominika Štrbíková a pribratý je dizajnér Boris Belan, konzultantka riešenia odpadového hospodárstva Ivana Maleš, konzultant a autor technologického riešenia Stano Režný, konzultanti návrhu riešenia verejného osvetlenia Jerguš Ježo a Pavol Lesňák, konzultant predbežného rozpočtu Ján Kubovčák.
- 2018 // Prvý polrok boli na námestí realizované čiastočné úpravy, ktoré vychádzali zo štúdie; pre niektoré z nich spracoval projektovú dokumentáciu ateliér Siebert-Talaš, pre niektoré sa podrobnejšia dokumentácia nespracovala; výsledkom boli úpravy, z ktorých niektoré boli v poriadku (závlahy), časť bola urobená nesystémovo predčasne (výmena časti betónových povrchov bez riešenia infraštruktúry – vedenia elektriny, kanalizácie a vsakov, ktoré mohli byť pod nimi), časť bola urobená s podstatnými rezervami v kvalite (workout pre budovou Ministerstva dopravySR) V nasledujúcich rokoch až do začatia realizácie fontány priebežne pribúdali na námestí stromy, záhony tulipánov a ďalšie drobnosti bez koordinácie sprojektantmi.]
- 2019 // Na základe objednávky na projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie na rekonštrukciu fontány Družba vzniká projekt, pristupujú ďalší profesisti: Stano Režný (technologické riešenie fontány), statik Jozef Kvasniak (Corwum s.r.o.), svetelní dizajnéri lightlab (Laura Murguia, Lenka Balážová, Pavol Sabol), vzduchotechnička Mária Székyová, elektroinštalácie Marek Gešnábel a Ján Kišeľa.
- 2020 // V apríli objednal Generálny investor Bratislavy pod vedením dočasne poverenej riaditeľky Barbory Beňovej a neskôr riaditeľa Karla Machánka realizačný projekt fontány Družba s priľahlým okolím a autorský dohľad pri realizácii; nasledovala ťažká a technicky komplikovaná fáza projekcie veľmi atypickej konštrukcie, ku ktorej neexistovala zachovaná pôvodná dokumentácia;za projektanta na tomto stupni pracovali najmä Ondro Marko, Janica Kvasniaková Smolíková a Lenka Borecká;na dizajnérskych detailoch a konštrukčných postupoch spolupracoval Boris Belan, technologické riešenie fontány ďalej rozpracoval Stano Režný, svetelný dizajn Laura Murguia, Lenka Balážová a Pavol Sabol, osvetlenie a elektroinštalácie Marek Gešnábel a Ján Kišeľa, statiku riešil Jozef Kvasniak, vzduchotechniku Mária Székyová, rozpočet Ján Kubovčák a Silvia Hícová; námestie a fontánu domeral Tomáš Káčer; spolu štyri statické posudky vypracoval Vlado Kohút s kolegami z Prodis plus s.r.o. a dva ďalšie statické posudky pán Priechodský zo Stavebnej fakulty STU; trasovanie a stav dažďovej kanalizácie vysondoval s robotom Marian Voštinár; konzultácie ku geotechnike poskytol Jozef Drobec; v tomto čase pri konzultáciách s ďalšími odborníkmi (napr. s kamenárom Romanom Kovrižnychom) dospeli projektanti k zisteniu, že nie je možné opätovne použiť žulovú dlažbu v okolí fontány a vznikol nápad na „exteriérové terazzo“, technológiu spracovania na mieste vyťažených surovín až po finálny výbrus nastavil Ondrej Marko s pomocou Branislava Páva (technológ ZAPA Beton), Jany Hozzovej (skúšanie a certifikácia materiálov –Qualiform Slovakia s.r.o.), Karola Zemana (expert na brúsenie) a Juraja Hariša (poradca pre drvenie a recykláciu), neskôr pri realizácii to ešte dolaďoval stavbyvedúci Pavol Jadroň (Ferrmont s.r.o.) s Marekom Magyarom (nástupca B. Páva v ZAPA Beton) s drvičmi.[Dohľad nad projektom za príslušný krajský pamiatkový úrad viedol Ján Mackovič s viacerými kolegyňami.]
- 2021 // V máji bolo vyhlásené verejné obstarávanie na realizátora stavby, viedla ho Jana Sýkorová z GIB-u; prišli tri ponuky, dve z nich vysoko nad predpokladanou hodnotou zákazky, jedna cca na jej úrovni a tá aj vyhrala; manažmentu projektu sa postupne na strane GIB-u venujú Jozef Tóth, Miroslav Fučík (najmä objekt fontány), Tomáš Sekerec a Jozef Nemec (okrem fontány aj širšie okolie – námestie); časť z GIB-u sa vpriebehu procesu organizačne presúva priamo pod magistrát, pod aktuálnu sekciu výstavby; do projektu sa opätovne zapojila Natália Puschmannová (ktorá bola na začiatku pri organizácii súťaže), tentokrát už z pozície reprezentantky Metropolitného inštitútu Bratislavy, jej práca spočívala okrem iného najmä v prepájaní informačných tokov a vedení komunikácie medzi zamestnancami mesta, vedením mesta, nami ako autormi-projektantmi, zástupcami pôvodných autorov a neskôr aj realizátora.
- 2021 // V júli projektanti riešili s pánom Stammom z BKIS, Palom Murínom zo Starej tržnice a Martinom Krajčovičom, akým spôsobom pripraviť námestie na to, čo ho nevyhnutne čaká –organizáciu kultúrnych podujatí; hľadajú riešenie na takú infraštruktúru, ktorá by umožnila existovať rôznym akciám –výsledkom sú úpravy povrchov, technické špecifikácie pre elektrické prípojky, uvažovanie nad výhľadmi, spôsobmi úniku v prípade nešťastia; v októbri Magistrát objednáva aktualizáciu štúdie, t.j. prehĺbenie riešenia v rámci viacerých tém tak, aby sa dala lepšie koordinovať realizácia fontány, resp.,aby sa dali niektoré témy dopracovať po vlastnej línii – takto napríklad v určitom momente prevzal návrh riešenia verejného osvetlenia Juraj Nyullassy, doprojektoval ho pán Marko, výmenu niektorých betónových spevnených plôch autori neskôr doprojektovali do stupňa realizačného projektu, niektoré sa realizovali bez neho; na strane 2021 pokračuje približne pôvodný tím s posilami Lenkou Boreckou a Dorotkou Volfovou, na strane LABAK-u pristúpila Magda Mikundová, viacerí po ceste vystúpili; vnovembri nadobudlo právoplatnosť stavebné povolenie; spoločnosť Ferrmont podpísala zmluvu s GIB-om a prebrala stavenisko; stavbyvedúcim sa stal Pavol Jadroň.[V priemere raz týždenne, niekedy menej, niekedy výrazne chodia projektanti na stavbu a riešia, čo treba: dokresľujú, menia detaily, bojujú za kvalitu.]
- od 2021 sa realizuje stavba // Prebiehajú neúspešné diskusie s FA STU, kde sa snaží MIB a projektant presvedčiť, že parkovanie áut zamestnancov školy na námestí degraduje verejný priestor, obmedzuje možné prepojenie školy a námestia, takže je celkovo nevhodné, niektorí zo zástupcov školy majú pre toto pochopenie, ale uzáver je, že sa nedá inak a parkovanie ostáva; rieši sa spôsob povrchovej úpravy plastiky lipového kvetu, skúšajú sa rôzne spôsoby brúsenia a otryskavania rôznymi materiálmi; prebieha stretnutie s cieľom stanovenia konkrétneho postupu, zúčastňujú sa ho reštaurátor Juraj Puškár, Zoja Droppová, Ján Mackovič z KPÚ a ďalší, potom sa riešenie testuje a následne sa hľadá realizátor, nakoniec je ním Ferrmont v spolupráci s firmou Kärcher; pri pohybe vo fontáne (pravdepodobne) bager narazil do plastiky a preliačil ju na viditeľnom mieste–pedantnú opravu vykonali sochári Dionýz Troskó a Richard Keťko; za existujúcu zeleň a doplnenie novej okrem návrhu zo strany kolegov z LABAK-u zodpovedá najmä Peter Bali s kolegami z oddelenia tvorby mestskej zelene z magistrátu a spoločnosť Carniherba; počas viacerých rokov sa priebežne mnohokrát stretávame s autormi Pamätníka ’89 (architekti Emanuel Zatlukaj a Branislav Lackovič, sochár Jakub Trajter), proces sa však nikdy nerozbehol smerom krealizácii; k riešeniu časti fontánových technológií si Ferrmont prizýva subdodávateľa, spoločnosť Aplik, ktorú vedie pán Jozef Kráľ; efektovú technológiu realizuje StavAqua (Stanislav Režný); pred ministerstvom je v spolupráci s Teom Kuhnom a Rudkom Rokošným zo Sketonu navrhnutá plocha na mestské športy (aka skatepark), ktorá je ale zatiaľ realizovaná s nekvalitným povrchom a iba v redukovanej forme a dúfam, že sa podarí opraviť to a urobiť v plnom rozsahu;rekonštrukciu chodníka vedúceho popri ulici pri strojníckej fakulte navrhli Mirka Daňová a Janko Urban z MIB-u (Mirka predtým pracovala v LABAK-u, Janko dávnejšiev 2021); medzitým mal projekt politickú podporu vedenia mesta, rozpočet schválili poslanci, čiže sa na to zložili všetci obyvatelia Bratislavy, vlastne nielen Bratislavy –rekonštrukcia fontány bola podporená aj Úradom vlády SR, takže prispeli všetci obyvatelia Slovenskej republiky.
- 2023 // 24. júna prebehlo slávnostné otvorenie fontány, obyvatelia a návštevníci mesta začali skúšať, čo sa s tým dá robiť.
Zdroje
Droppa, Virgil: Gottwaldovo námestie vBratislave. Od súťaže po realizáciu. In Projekt XXI, č. 10/232/79, 1979, s. 22 –25.
Droppa, Virgil –Hlavica, Juraj (Eds): Gottwaldovo námestie vBratislave v novej podobe. In: Projekt: XXIII, 5/247/81, 1981, s. 23 -28
https://www.vtedy.sk/namestie-gottwald-bratislava(slávnostné odhalenie 1981)
https://www.vtedy.sk/pomnik-gottwald-odstrel(odstrel 1990)
https://dennikn.sk/873244/hlavna-architektka-bratislavy-hovori-ze-na-namestie-slobody-konecne-vratia-slobodu/
https://bratislava.sme.sk/c/7294967/vyhlasili-sutaz-na-podobu-pamatnika-na-namesti-slobody.html
https://www.archinfo.sk/sutaze/revitalizacia-namestia-slobody-v-bratislave-vysledky-sutaze.html
Čížová, Lucia: Na Námestie slobody sa p 16 rokoch vrátila voda. In: in.ba, júl –august 2023, s. 4–5
https://2021.sk/https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=18B0B0AA43959DC6DE50314321BD(dizertačná práca Marián PotočárNámestie Slobody v Bratislave, STU 2014)
https://www.verejnypodstavec.com/news.html
https://alfa.stuba.sk/wp-content/uploads/2020/04/1_2013_4_Potoc%CC%8Ca%CC%81r.pdf (štúdia zdizertačnej práce MariánaPotočára k dejinám Námestia Slobody v Bratislave)
Autorská poznámka AK: Text vychádza z dostupných otvorených zdrojov. Ďakujem architektovi Petrovi Lényimu za podklady k časti Rekapitulačné okienko.