V treťom čísle magazínu Koncept píše Igor Krpelán o zachovaní a pokračovaní kultúrneho odkazu. Definuje charakteristické znaky tradičnej architektúry, najmä v oblasti Oravy. Pavol Paňák sa zamýšla v rozhovore s Táňou Kuva a Kristínou Tomanovou o podobách regionalizmu, ako architektúra reaguje na topografiu miesta, svetelné podmienky či miestnu klímu. Architekti Flores&Prats sa rozprávaju s Natáliou Peťkovou o vrstvách dejín. Peter Jurkovič s Andrejom Olahom sa rozprávajú o tradičnej architektúre na príklade Blumentálskej ulice. Róbert Bakyta predstaví analogickú architektúru Miroslava Šika. Mjölk sa rozprávali s Tobiášom Hrabcom o regionalizme a dedičstve v architektúre na príklade projektov, ktoré sa vymykajú českému prostrediu. Lívia Gažová sa zamýšľa v texte “Budovať vzťah k moderne cez modré okienko” nad tvorbou Ferdinanda Milučkého. NOØ posiela Pozdrav zo Španej Doliny. Alexandra Kusá sa vo svojom komentári zamýšla nad tým, ako Námestie slobody dorástlo do svojho mena.
Skica: Ilja Skoček
Model: Jakub Kolarovič
Šuflík: ô
Fascinujú nás inovácie, nové poznatky, progresívne materiály a procesy, neuveriteľné technologické pokroky a riešenia komplexných problémov. Rýchlosť vývoja a implementácia jeho výsledkov sa stále stupňujú. Technologické možnosti sú takmer nekonečné. Napriek tomu smerujeme k najjednotnejšiemu architektonickému prejavu naprieč svetom, aký sme kedy poznali.
Jedným z najvýraznejších prejavov globalizácie v architektúre je homogenizácia vzhľadu miest a architektonických štruktúr, čo môže viesť k strate jedinečnosti a autenticity miestnych kultúrnych hodnôt. V reakcii na túto stratu identity môžeme v dnešnej dobe pozorovať návrat tradíciám v architektúre a návrat k hodnotám a prvkom minulých období. Tento prístup môže byť dôležitým nástrojom na zachovanie kultúrnych tradícií a identity, ale vyžaduje si značné zručnosti a znalosti v oblasti historických postupov a techník, koncept, ktorý zdôrazňuje spojenie medzi miestnou kultúrou a architektúrou. Už v roku 1983 Kenneth Frampton vo svojej knihe Moderná architektúra: Kritické dejiny argumentuje, že v období, keď bola globalizácia v architektúre na vzostupe a modernizmus dominoval, bolo potrebné nájsť spôsob, ako zachovať a prenášať miestne kultúrne hodnoty do architektúry. Kritickým regionalizmom vyzýva architektov, aby pri navrhovaní budov a priestorov mesta brali do úvahy kontext, kultúrne dedičstvo aj environmentálnu udržateľnosť a vytvárali tak architektúru, ktorá je v harmónii s miestnymi potrebami a hodnotami. Alvaro Siza, jeden z najznámejších predstaviteľov kritického regionalizmu, argumentuje, že je nemožné vytvoriť niečo absolútne nové, preto ak sa máme inšpirovať, najlepšie urobíme, keď siahneme do vlastnej histórie. „Tradícia neznamená uzavretosť, nehybnosť. Naopak, hodnota tradícií spočíva v otvorenosti inováciám. Tradícia nie je opakom inovácie, je komplementárna.“
Táňa Kuva a Kristína Tomanová