Autori: Ing.arch. Michaela Hantabalová, podpredsedníčka o.z. Bratislavská Kalvária, Ing.arch. Juraj Hantabal, člen výboru o.z. Bratislavská Kalvária.
S blížiacimi sa sviatkami Veľkej noci sme navštívili pútnické miesto s touto témou, kde práve finišujú práce na terénnych úpravách drobných stavieb zastavení krížovej cesty.
Na úspešnom príbehu obnovy bratislavskej Kalvárie majú veľký podiel architekti manželia Hantabalovci, ktorí v roku 2019 spolu s kresťaským združením Sprevádzajúci založili Občianske združenie Bratislavská Kalvária. Architekti a zároveň lokálpatrioti so vzťahom k tomuto miestu sú prítomní za aktivitami vedúcimi k oživeniu pomaly zabudnutého pútnického miesta v Starom meste. Pôvodné zastavenia krížovej cesty z prelomu konca 17. a 18. storočia boli cielene zdevastované a zničené za komunistického režimu pri budovaní Pražskej ulice. Okolo zachovaného zvyšku kamennej cesty boli donedávna jednotlivé zastavenia vyobrazené iba na drevených tabuliach pribitých na stromoch. Kopec medzičasom zarástol lesom…
S Michaelou a Jurajom sme sa prešli stále rozostavanou krížovou cestou pred Veľkou nocou 2024. Rozprávali o svojom vzťahu k tomuto miestu, o prístupoch k obnove schátralých a dávno zbúraných budov a o konceptoch, ktoré postupne objavovali a uvádzali do života.
Krížová cesta je starobylá modlitba rímskokatolíckej cirkvi a tomu zodpovedajúca architektonicko-krajinárska typológia, v ktorej veriaci rozjíma o utrpení Ježiša Krista obvykle konkretizovanom v jednotlivých zastaveniach jeho krížovej cesty z Pilátovho domu až na horu Golgota po Via Dolorosa. Modlí sa zvyčajne cez pôstne obdobie, modlitba sa vyskytuje aj v niektorých anglikánskych, luteránskych a iných cirkvách. Pôvod krížovej cesty siaha k dávnym pútiam do Jeruzalema. V 15. a 16. storočí františkáni začali budovať zastavenia krížovej cesty aj v Európe.
Zobrazenie jednotlivých zastavení krížovej cesty má zvyčajne podobu cyklu obrazov, zriedkavejšie skupiny sôch alebo vo väčšom meradle kalvárie s kaplnkami. Krížové cesty môžu byť realizované pod holým nebom, zvyčajne na svahu, a ideálne zodpovedajú podmienkam v Jeruzaleme, pokiaľ ide o umiestnenie a vzdialenosť ich zastavení.
Pod vplyvom pašiovej mystiky, spojenia siedmich časových úsekov dňa liturgie hodín Cirkvi so zastaveniami Ježišovho utrpenia a siedmimi rímskymi kostolmi sa aj krížová cesta v nemecky hovoriacom svete pôvodne delila na sedem zastavení, ktoré sa nazývali sedem Ježišových pádov. Najstaršie krížové cesty v Nemecku sa nachádzajú v Lübecku (Lübecká krížová cesta, dokončená v roku 1493), v Görlitzi (krížová cesta k Božiemu hrobu, vysvätená v roku 1504), ako aj v Norimbergu (Norimberská krížová cesta k Jánskemu cintorínu so zastaveniami od Adama Krafta). Od 17./18. storočia však prevládala krížová cesta so 14 zastaveniami. Bamberská krížová cesta z roku 1504 obsahuje deväť zastavení. Počet zastavení zodpovedal historickému vývoju liturgie.
Objavujú sa aj cesty, kde už je zastavení 15. Rekordom je Veľká krížová cesta v Starom Hrozňatove. Pri kostole s Loretánskou kaplnkou (ako replikou miesta Zvestovania a života Svätej rodiny) vybudovali chebskí jezuiti podľa vzoru Jeruzalema v rokoch 1664 – 1689 v členitej krajine okolo Starého Hrozňatova celkom 29 zastavení, ktoré boli umiestnené v 23 objektoch. Zastavenia na staromestskej bratislavskej kalvárii sa riadia aktuálnymi pravidlami katolíckej cirkvi, avšak upozorňujú aj na minulosť pôvodného projektu.
