Text: Zuzana Pastirčák Duchová
Spoločnosť LAUDATOSI sa zameriava na ekologickú výstavbu s použitím konopných materiálov (tzv. konopný betón a konopná vlna) s dôrazom na zodpovedné a ohľaduplné zaobchádzanie s prírodou. Konopnobetónové stavby ponúkajú kvalitné podmienky na bývanie a zdravé prostredie bez škodlivých látok. Použitie konopy v stavebníctve poskytuje odlišné energetické štandardy so schopnosťou udržiavať stabilné teploty a výrazné úspory energie. Konopné materiály majú schopnosť absorbovať a rozptyľovať vlhkosť na väčšej ploche, čo vytvára samoregulačný efekt a prispieva tak k udržaniu stabilnej vlhkosti v budovách bez potreby náročných systémov regulácie vlhkosti. Tento prírodný prístup je v kontraste so syntetickými materiálmi, ktoré nemusia podporovať rozptyl vlhkosti tak účinne. Pre maximalizáciu výhod konopných konštrukcií je dôležitý aj správny architektonický návrh. S akčným konateľom spoločnosti LAUDATOSI Petrom Lešakom sme sa stretli priamo tam, kde sa konopný betón používa, na stavbe neďaleko Banskej Bystrice. Čo znamená názov vašej firmy a čomu všetkému sa venujete?
Ku konopným stavbám sme sa dostali vďaka vlastnej skúsenosti. Pred asi desiatimi rokmi sme začali bývať v rodinnom dome, drevostavbe, ktorú našej rodine stavala iná firma, ja som v tom čase ešte pracoval v korporáte (klasická kancelárska práca). Domček – malý bungalov – bol postavený zo stĺpikovej drevenej konštrukcie, ktorá bola vyplnená minerálnou vlnou a opláštená polystyrénom. Vnútri sadrokartónové povrchy a akrylátové nátery. Vďaka ťažkej kachľovej peci si stavba síce vedela ako-tak udržať teplo, ale počas leta sa značne prehrievala. Skoro som si všimol, že aj kvalita vnútorného ovzdušia nie je ideálna. Bolo nutné často vetrať a počas chladných mesiacov dochádzalo k zaroseniu okien. Dom a jeho okolie sme už dokončovali svojpomocne, a tak ma téma stavebných materiálov stále lákala. Všimol som si aj iný koncept realizácie stavieb – s prírodnými materiálmi – a zaujala ma najmä konopa vďaka svojej húževnatosti. Rastlina, ktorá sa správa ako burina, má nízke nároky na pestovanie a rastie rýchlo, predbehne ju azda len bambus.
Slovo dalo slovo a začali sme testovať konopný betón a neskôr prešli k myšlienke založenia vlastnej firmy. Popri tom sa nám začala rozrastať rodina a malý bungalov nám už bol tesný, predali sme ho teda a hľadali vhodný pozemok na stavbu nového – zdravšieho a ekologickejšieho príbytku.
Naša filozofia vychádza z názvu dokumentu „Laudato si“, v ktorom Pápež František popisuje, že Zem, príroda a veci okolo nás sú darom a máme sa k nim správať zodpovedne a s rešpektom. Tento dokument adresuje nielen kresťanom, ale „všetkým ľuďom dobrej vôle“, ktorým záleží na zachovaní našej planéty neporušenej aj pre ďalšie generácie. Máme úctu k prírode a veríme, že ekologické staviteľstvo dokáže naplniť svoj potenciál aj na Slovensku. Na výstavbu konopného domu vieme zabezpečiť všetky potrebné materiály. Využívame výhradne európskych dodávateľov konopného pazderia a vápenné spojivo certifikované pre stavebné účely. Dôraz kladieme na kvalitné materiálové vyhotovenie aj konvenčných častí stavby. Výstavba rodinných domov z konopného betónu trvá o niečo dlhšie ako výstavba konvenčných drevostavieb. Výsledkom je však dom, ktorý nepotrebuje dodatočné zateplenie. Prvotná investícia do stavby bude vyššia, čoskoro ju však vyvážia nízke prevádzkové náklady, kvalita a pohodlie a predovšetkým zdravé bývanie. K nemu prispieva najmä príjemná klíma vďaka samoregulácii vlhkosti a zásaditému pH ovzdušia, ktoré eliminuje choroboplodné zárodky, plesne či voľné radikály. Staviame jednopodlažné aj poschodové stavby, obytné i prevádzkové objekty v rozmeroch a tvaroch, ktoré potrebujete.
Dnes sme vo Vlkanovej, máme ešte jednu polosfinalizovanú stavbu pri Zvolene a tiež pri Prievidzi, ale tu to máte čerstvé, akurát miešame konopný betón do stien. Tu je veľký otvorený priestor, galéria, tu bude kachľová pec. Je efektívnejšie, keď sa zohrievajú objekty, a nie vzduch. Táto stena by mala ostať pohľadová, uvidíme, ako to celé popracuje. Pri schnutí nastáva fáza zmršťovania. Čiže vznikajú pukliny, čomu sa nedá úplne zabrániť. No v rámci finálnej povrchovej úpravy to upravíme.
Aké sú ďalšie výhody použitia konopy?
Je to iný energetický štandard. Stavba má svoju tepelnú kapacitu, nie je taká náchylná na výkyvy teplôt ako bežné, ľahčené syntetické drevostavby alebo celkovo stavby z ľahčených materiálov, ktoré teplo nemajú možnosť nakumulovať do seba. Stavba si podrží svoju teplotu, ale, samozrejme, nejaké dokurovanie je nutné. Dochladzovanie v prípade, keď máme zákazníkov, ktorí chcú veľké presklené plochy, všade portály a hlavne s orientáciou na juh. Tam je jasné, že dôjde k prehriatiu, fyzika nepustí, keď už si nedajú inak povedať. No pokiaľ je koncept domu dobre architektonicky navrhnutý, využíva prirodzené tienenie počas leta, napr. vďaka presahu strechy, keď svieti slnko dovnútra minimálne. Naopak, od jesene do jari, keď je nižšie slnko, prispieva k ohriatiu objektu a tento problém nebýva. Energie, ktoré je nutné vynaložiť na udržanie stabilnej teploty stavby, sú nízke.
Je to preukázateľné? Ako ich efektivitu meriate?
Dajú sa robiť testy vzduchotesnosti (blower door test), ale to nevypovedá o kvalite všetko. A napriek „horšiemu“ výsledku účty za kúrenie v konopnej stavbe počas zimy nebudú vysoké. Významnú úlohu hrá energetická úspora. Ak by platilo, že súčiniteľ tepelnej vodivosti lambda určuje všetko ako ukazovateľ energetickej úspory, tak tam niečo nesedí. Paradox je práve v tom, že lambda je statický ukazovateľ a hovorí o tom, aká je tepelná vodivosť pri laboratórnych podmienkach a konštantnej vlhkosti. Nehovorí napríklad o parametroch, ako je fázový posun a podobne. Pozorovania viacerých dynamických ukazovateľov, ktoré sledujú stavbu pri meniacich sa podmienkach v exteriéri, a teda nielen meniacu sa teplotu, ale aj vlhkosť, prúdenie vzduchu, zmeny počas striedania dňa a noci, dokazujú, že taká stavba dokáže lepšie odolávať výkyvom teplôt a udržiava efektívnejšie stabilné vnútorné prostredie (interiérovú teplotu a vlhkosť).
Dynamické ukazovatele sú na ukázanie efektívnosti alebo energetickej úspory vierohodnejšie ako lambda a ostatné statické ukazovatele. Napríklad haly vyrobené z pur-panelov alebo z iných syntetických materiálov síce majú lambdu dobrú, ale cez leto tam ľudia nevedia vydržať, nadmerne sa to prehrieva a sú vysoké náklady na dochladzovanie objektov. Štúdie potvrdili aj v praxi lepšie U-hodnoty pre konopný betón ako teoreticky odvodené U-hodnoty z deklarovaného ukazovateľa lambda. Je to nový pohľad, ktorým treba nazerať na takéto materiály.
Ďalší ukazovateľ je paropriepustnosť. Prírodné produkty vo všeobecnosti, ale najmä konopa, majú tú vlastnosť, že dokážu prijať vlhkosť a rozptýliť ju na väčšiu plochu. Zatiaľ čo pri použití syntetickej izolácie, ako je napr. minerálna vlna, síce dochádza k prestupu vodných pár, ale obzvlášť vtedy, keď nie sú dobre realizované parozábrany alebo parobrzdy, dochádza ku koncentrácii vlhkosti bodovo na jednom mieste, jej kondenzácii a vzniku tepelných mostov a dlhodobo aj plesní. Vlhkosť sa nedokáže rozptýliť na väčšiu plochu, lebo takýto materiál je hydrofobizovaný, to znamená, že nespolupracuje s vlhkosťou. Je to, ako keď sa spotíte vo svetri z umelých vlákien, pot sa zráža na oblečení, kým napr. konopný alebo vlnený nadmernú vlhkosť odvetrá do prostredia.
Čo sa týka témy parotesnosti vs. difúznej otvorenosti konštrukcií, táto problematika je oveľa komplexnejšia. Kolegovia z Nemecka to prirovnávajú k systému účtovníctva, kde máme plusy (aktíva) a mínusy (pasíva), ktorých porovnaním dostávame bilanciu. Aktíva sú všetky materiály a ich vlastnosti alebo dispozícia stavby, ktoré podporujú difúziu vodných pár, „stavba dýcha“, a pasíva sú všetko to, čo jej zabraňuje alebo ju zhoršuje. Prírodné materiály sú aktívom a syntetické, málo absorpčné materiály zase pasívom. Konopný betón s čisto vápennými či hlinenými omietkami zabezpečujú absorpciou vlhkosti z ovzdušia rýchle nastolenie vlhkostnej rovnováhy, kým syntetické materiály a povrchové úpravy, ako je napr. klasický akrylový náter či omietky s prídavkom cementu, zamedzujú tejto absorpcii a dochádza k jej hromadeniu v interiérovom ovzduší. Výsledkom je negatívna bilancia, a teda nutnosť parobrzdných aplikácií (fólie), extra regulácie vlhkosti vetraním mechanickým, resp. riadeným vetraním.
Tiež schopnosť materiálu akumulovať teplo, ako príklad poslúži okrem konopného betónu aj v prípade našej stavby, kúrenie pecou, ktorá je schopná akumulovať teplo do ťažkého šamotového jadra a vyžarovať ho po dlhý čas (je aktívom). Okrem iného je to na dve tretiny sálavé kúrenie. Sálavé teplo je lepšie v tom, že neohrieva len vzduch, ale ohrieva objekt vo všeobecnosti. Čiže energia nutná na dosiahnutie pocitovo príjemnej teploty je menšia ako na ohriatie vzduchu a zároveň zbytočne vzduch v interiéri nevysušuje, čo prospieva nášmu zdraviu.
Čo ešte podporuje difúziu pár?
Sú to materiály, systém kúrenia, lokalita pozemku, jeho dispozícia. Ak mám pozemok, ktorý je vo vlhkej lokalite, tak je to horšie ako niekde, kde sa vlhkosť prirodzene dobre odvetráva. Samozrejme, že sa snažíme zabrániť tomu, aby izolácia, hoci je paropriepustná, nadmerne vlhla. No skôr k tomu pristupujeme vo forme nejakej parobrzdy ako parozábrany. Parozábrana nepustí žiadnu vodnú paru.
Parobrzda v podstate prepúšťa časť vodných pár, ale pribrzdí ich, aby nadmerne neprenikali do izolácie. Sú napríklad inteligentné fólie, ktoré takto pracujú. V závislosti od atmosférického tlaku a teploty sa dokážu správať rôzne. To znamená, v rôznej miere prepúšťajú vodné pary tak, aby to neohrozilo izoláciu a dopomohlo kvalite vnútorného prostredia.
Konopný materiál pracuje tak, že počas noci, keď vydýchate vzduch, povedzme počas 8 hodín spánku, sa vzdušná vlhkosť vsaje do stien. Voda je tu aj nosič tepla, keďže má dobrú tepelnú kapacitu, pri prechode zo vzdušnej vlhkosti do kvapalnej fázy v póroch konopnej steny odovzdá aj teplo. Vďaka vápnu sa pritom aj vzduch dezinfikuje.
A následne ráno, keď si vyvetráte interiér, materiál odovzdá teplotu i vlhkosť naspäť do prostredia a už je obohatená o záporné ióny vápna. Zabezpečuje sa tým stabilné prostredie, čo sa týka teploty aj vlhkosti, „zabijeme dve muchy jednou ranou“ bez potreby extra nákladov.
Mnohí výrobcovia začínajú ponúkať povrchové úpravy, ktoré majú podporovať ionizáciu vzduchu. Tým sa eliminujú voľné radikály v prostredí, všetky tie veci, ktoré sú buď alergénne, alebo karcinogénne. A tu je to prirodzene prítomné vďaka vápnu. Je to podobné ako soľná jaskyňa, ktorá má hodnotu pH okolo 6 až 7. Vápno má pH 10. Čiže to je oveľa viac zásadité prostredie, ktoré podporuje, aby sa v takomto objekte nešírili choroboplodné zárodky.
Toto je omietka? Robí sa z konopného materiálu aj v exteriéri?
Áno, to je čisto vápenná omietka. Vedľa nej je štruktúrovaná omietka. Obsahuje konopné pazderie a bude podporovať aj vzduchotesnosť stavby. Konopné pazerie v omietke sa správa nielen ako vlhkostný regulátor, ale aj ako výstuž, tiež sú tam prítomné konopné mikrovlákna. Toto je doska z pazderia, ktorú vyrába náš partner, podobne ako konopná stena má výborné zvukovoizolačné vlastnosti. Na to sa omietka potom nanáša alebo je možné povrch dosky potiahnuť drevenou dyhou.
Ako to miešate?
Máme aj menšie miešačky na omietky a máme väčšiu horizontálnu miešačku na konopný betón, kde miešame konopné pazderie, vápno a vodu. Následne zmes plníme do debnenia. Nosný skelet je stĺpiková drevostavba, ale tam, kde nie je zo statických dôvodov možné použiť drevo, môže to byť aj oceľová či železobetónová konštrukcia. Drevo je však najekologickejšou možnosťou. Navyše, aktuálne normy nám už umožňujú stavať aj poschodové drevostavby, aj z pohľadu statiky a požiarnej odolnosti. Len podotknem, že konopný betón s povrchovou úpravou vápennou omietkou podporuje požiarnu bezpečnosť drevostavby a tiež zvyšuje jej tuhosť, čiže eliminuje šmykové namáhanie konštrukcie, teda ju extra zavetrí a tlmí tiež otrasy.
Tieto pazderné dosky sú zatiaľ vo vývojovej fáze. Viete vybrať aj iný nosič omietky a naniesť hrubšiu vrstvu, aby to ešte viac pracovalo s vlhkosťou. Má to využitie tam, kde nie je možné realizovať väčšie hrúbky stien z konopného betónu (rekonštrukcie, ale aj stavby s obmedzenými priestorovými možnosťami) a vyžaduje sa kvalitná vnútorná klíma + vysoká zvuková izolácia.
Cítiť, že vzduch je trošku iný.
Hoci je táto stavba ešte otvorená, neuzavretá, cítiť vápno. My sme už na to zvyknutí, ale väčšina ľudí to cíti. Táto stena je čerstvá, takže to vysoké pH ešte trochu dráždi v nose. No keď materiál vyschne, už to tak výrazne necítiť.
Väčšina zákazníkov povie, keď býva v takýchto objektoch, že si zmenu nevšimli. No keď potom idú do cudzieho prostredia, zmenu cítia, lebo na dobré sa rýchlo zvyká. Samozrejme, ľudia sú rôzni, niekto má väčšiu citlivosť na kvalitu vzdušia, iný menej. Je to náročné nejakým spôsobom kvantifikovať alebo určiť parametre, ako sa človek cíti v takom objekte, lebo to je subjektívna vec.
Nie je to ako pri slamených stavbách, že potrebujete patričnú hrúbku hlinenej omietky, aby tam bola dostatočná akumulácia tepla a vlhkostná regulácia. Tu je to práve naopak. My sa snažíme omietky robiť tenšie, aby práve interakcia so stenou bola čo najlepšia. To znamená, aby prestupy boli plynulé, aby omietka bola v podstate údržbová a estetická záležitosť a podporila funkčnosť stavby. Je dokázané, že najlepšia funkčná hrúbka konopno-betónového materiálu, alebo lepšie povedané kompozitu vápna a konopy, je asi 8 cm. Na tejto hrúbke najviac vyniknú vlastnosti, materiál dokáže prijať vlhkosť aj ju odovzdať naspäť.
Akú hrúbku má obvodová stena domu?
Obvodová stena z konopného betónu je v tomto prípade 24 cm. Z vonkajšej strany bude ďalších 24 cm hrúbky konopné vlákno. Je to aj kvôli rozsahu tejto stavby, preto exteriérovú časť steny riešime suchými procesmi, keďže výplňový konopný betón (tzv. cast-in-situ) je vlhký proces, a teda sme obmedzení stavebnou sezónou počas teplých mesiacov (III – IX). Ako alternatíva k mokrej verzii, t. j. výplňovému konopnému betónu miešanému priamo na stavbe a plnenému do debnenia alebo aplikovanému striekaním zo stroja, je použitie prefabrikátov. Buď ide o celé steny (panely), alebo o konopné bloky, ktoré máme tiež v ponuke. Je to prakticky suchý proces, keďže murovanie blokov na konopno-vápennú murovaciu maltu vyžaduje nepatrné množstvo vody a je aj rýchle. Prefabrikované panely možno použiť aj pri rozsiahlejších hospodárskych stavbách, kde dopomáhajú k vysokým prevádzkovým úsporám na kúrení či chladení zachovávajúc konštantnú vlhkosť.
Čiže v exteriéri tiež použijeme konopné izolácie, ale robíme so surovou konopou, vláknom len mechanicky získaným z konopnej stonky, ktoré plníme do roštu. Dôležitý je pre nás nielen cenový aspekt, ale aj ekologický. Existujú aj formátované konopné izolácie, ktoré však obsahujú asi 15 – 20 % umelých vlákien. Vo výrobnej linke pridajú k prírodným aj umelé vlákna a pustia to cez formátovacie valce na cca 200 °C. Vlákna sa spečú a vďaka tomu drží konopná izolácia pokope. Preto sa volajú bikompozitné, čiže držia pokope, kým táto čistá konopná vlna je voľná výplňová izolácia. Na druhej strane ju možno bezproblémovo aplikovať do rôznych štrbín a netesností, bez nutnosti prácneho rezania formátovanej izolácie. Dobre tlmí hluk a má vysoký odpor proti prúdeniu vzduchu, takže ju tak ľahko „neprefúkne“. Nie je náchylná na poškodenie hmyzom, moľami a podobne, lebo neobsahuje lanolín ako ovčia vlna.
A tiež je dokázané, že nemá tendenciu sadania. Keď je to spravené správne, je to čisto prírodná izolácia, ktorá je 100 % recyklovateľná alebo kompostovateľná. Je to ako s oblečením. Máme interiér, akumulačnú a ionizačnú vrstvu, a dobré vlastnosti vnútorného prostredia zvonka doizolujeme. Ako keď si dám funkčné oblečenie – spodnú vrstvu, ďalšiu na to a keď je veľmi zima, ešte jednu. Plánujeme z exteriéru podkrovie zaklápať dreveným obkladom a prízemnú časť zase omietateľnými doskami.
Použiť sa dá buď drevovlákno, alebo iné omietateľné dosky (napr. z drevitej vlny). A tam aplikujeme vápennú omietku. Ďalšia štúdia z Kanady potvrdila, že konopnému betónu sa najlepšie darí, keď je zaklopený pod odvetranou fasádou. Lebo aj omietka zvonka zabezpečí ochranu materiálu, ale keď je pod odvetranou fasádou, tak to ešte viac podporí izolačnú schopnosť, zbytočne materiál nevlhne pri prudkých dažďoch a pod. Smerom od interiéru po exteriér zabezpečujeme stálu paropriepustnosť materiálov.
Môžeme sa pozrieť na strechu? To je tiež konopa?
Áno, nech sa páči, 38 cm je výplň z konopného betónu v jeho ľahčenej forme (cca 200 kg/m3) aj v streche, nad tým prevetrávaná medzera, záklop a navrchu systém extenzívnej vegetačnej strechy (hydroizolácia, retenčná vrstva, strešný substrát a rozchodníky). Statika je na toto zaťaženie dimenzovaná, preto sú tu aj tie masívne preklady a lamelovo lepené drevené konštrukčné hranoly (BSH).
Všetko sa to dá, samozrejme, nahradiť oceľou a železobetónom, ale tomu sa vyhýbame, pokiaľ je taká možnosť, lebo drevo je jednoducho príjemnejšie. Aj keď veľa ľudí si myslí, že to nie je dosť pevné. Pred vojnou vás neuchráni nič.
Je to o mentálnom nastavení, každý si položí otázku sám za seba, či je to niečo, v čom chce bývať. Ja nechcem bývať v krypte, ktorá nedýcha. No ľudia majú toto nastavenie, dokonca sú niekedy ochotní aj vynaložiť na to viac finančných prostriedkov.
Pri železobetóne sa spotrebuje veľmi veľa cementu, ten má vysokú uhlíkovú stopu. Stavebný sektor sa podieľa až 37 % na celkových emisiách CO2, samotný betón tvorí od 4 do 8 % podiel na celkových emisiách CO2!
Naopak, technická konopa dokáže viazať CO2, a to až neuveriteľných 18 ton na hektár prostredníctvom fotosyntézy (celá rastlina – pazderie, vlákno a prach). Konopný betón je tak uhlíkovo negatívny, viaže od 100 do 150 kg CO2/m3 v závislosti od druhu mixu (pomer vápno/konopné plnivo) a aplikácie.
Na ilustráciu, dom s podlahovou plochou 100 m2 a 50 cm hrubými obvodovými stenami má približne 120 m3 konopného betónu a viaže cca 15 ton CO2.
Aká je životnosť vašich stavieb?
Vďaka vápnu minimálne 100 rokov. Pokiaľ je stavba udržiavaná a je o ňu postarané tak, ako treba, nemá problém. Materiál postupne zreje, naberá na pevnosti. Ďalšia vec je povrchová úprava a omietky. Vlastne stužujú stavbu. To je dokázané aj pri slamených stavbách.
Samotný konopný betón zvyšuje odolnosť proti šmykovým pnutiam. Aj samotná povrchová úprava a omietka dopomáha tuhosti, celistvosti stavby. V Indii sa nachádza UNESCO-m chránená lokalita, jaskyne Ellora, v ktorých boli identifikované 1 500 rokov staré omietky, ktoré vydržali práve vďaka plnivám z konopných vlákien a odolali vlhkému prostrediu bez degradácie. Vlákna dôkladne skúmané pod mikroskopom vykazovali nepatrné rozdiely od súčasných konopných vlákien!
Je to kompatibilné s pasívnym štandardom z hľadiska energetickej efektívnosti?
Ak je požadovaný pasívny štandard, tak je nutné všetko preliepať, vytesňujú sa detaily, hlavne prechody medzi konštrukciami, styky so základovou aj stropnou konštrukciou, samozrejme, okná, dvere a ďalšie prestupy, napr. inštalácií obvodovými stenami. Pasívne štandardy vieme zabezpečiť, ale vyslovene ich neuprednostňujeme. Kvôli normám sa všetko testuje v laboratórnych podmienkach. Aj lepivosť pások je deklarovaná pri istej teplote, vlhkosti, podklade a bezprašnom prostredí, no v praxi je to náročné dosiahnuť na 100 %. Osobne uprednostňujem štandardnú tesnosť stavby, ale nemám reálne nutnosť vyliepať všetko do úplných detailov, zohľadňujúc vynaložené úsilie, a teda vstupné náklady, záťaž na životné prostredie (tesniace pásky, bitúmeny a ďalšia stavebná chémia) vs. dosiahnuté prevádzkové úspory na energiách v čase. Keď hovoríme napríklad o konopnom vlákne, keďže má vysoký odpor proti prúdeniu vzduchu, používame ho často ako tesniaci ekologický materiál. Podobne aj kolega architekt z ateliéru Archa či realizátori napr. v Nemecku bežne používajú hlinený náter, niekedy obohatený o prírodné vlákna či plnivá, aj tie konopné, alebo v kombinácii s filcovými textíliami na premostenie rôznych spojov a zabezpečenie trvalej vzduchotesnej roviny. Dá sa to aj inak – ekologickejšie.
A čo zelená strecha?
Tak napríklad konopné vlákno použité ako retenčný prvok sa časom tiež bude mať tendenciu rozložiť. Takže aj v tomto prípade konopné vlákno, keď sa rozpadne, dodá živiny rastlinám, substrátovému systému, ale na druhej strane nebude pôsobiť ako nejaký prvok, ktorý bude zase vylučovať mikroplasty do prostredia. V Nemecku sú napríklad konopné vlny, ktoré sú čisto prírodné, veľmi vyhľadávané, lebo tam je myšlienkové nastavenie také, že naozaj tam nechcú žiadne umelé vlákna.
My sme napríklad aj spodný záklop strechy realizovali z drevených dosiek spojených na pero-drážku (podotýkam, že používame suché drevo), z vrchnej strany ošetrených ľanovým olejom. To znamená, že sme spravili prírodnú parobrzdu s tým, že ak by aj nejaká vlhkosť chcela prenikať cez systém, v rámci odvetranej medzery sa má možnosť bezproblémovo odvetrať. Dá sa to riešiť aj rôznymi ventilačnými systémami, ktoré sú na mechanickej báze. Ak dôjde k prúdeniu vzduchu, systém roztočí vrtuľu a vynúti prúdenie vzduchu vnútri štrbiny a odvetrá to.
Ako sa pracuje s týmto materiálom?
V tomto prípade ho plníme do debnenia a mierne stlačíme, stačí na to ľudská sila. Okraje musia byť pevnejšie, ale vnútro steny voľnejšie. Čo je dôležité, na každej stavbe vzniká odpad. Tento materiál môžete hodiť do kompostu v záhrade a bude ešte prospievať zemi ako mulč. Odrezky z konopných blokov dávam napr. okolo rastlín. Nepotrebujem riešiť odvoz odpadu na skládku, čo sú aj ďalšie finančné náklady. Snažíme sa nezanechať našim potomkom žiadne bremená. Tieto stavby sa dajú ľahko udržiavať aj reštaurovať.
Aké sú podľa vás najzaujímavejšie stavby vo svete postavené touto technológiou? Do výšky koľkých podlaží sa zvykne stavať? Je to ako pri drevostavbách, že nás obmedzujú konzervatívne normy?
Vo Francúzsku je viacpodlažný objekt, sociálne bývanie z konopného betónu. V Taliansku má jeden bytový dom 5 podlaží. Výborné sú v tomto prípade prefabrikované prvky z konopných blokov, je to suchý proces, malta vyschne veľmi rýchlo a nosný skelet je väčšinou železobetónové jadro. Lepí sa to na konopnú vápennú maltu, čiže ten systém je podobný ako tu, ale my musíme v tomto prípade čakať, kým stena vyzrie, aby ju bolo možné omietať. Dnes je vysoký tlak na náklady, tak radíme investorom, aby išli skôr do týchto prefab riešení a vyslovene výplňové systémy využili tam, kde to má zmysel. Samotné ekostaviteľstvo a fungovanie na Slovensku je pomerne náročné. Zmýšľanie ľudí je stále stavané skôr pragmaticky, bez ohľadu na to, „čo po nás ostane“, čo zanecháme ďalším generáciám.
V čom je podľa vás problém?
Je to hlavne v myslení, nie v nedostatku možností. Mám referenciu aj od kolegu, jeho investor vlastní pílu na drevo a keď mu ponúkol možnosť ľahko postaviť drevostavbu, tak mu odvetil, že chce betón. A pritom murovať napr. z konopných blokov nie je problém, rezať ich nie je problém, žiadna jadrová fyzika to nie je, aj ekonomická stránka je často priaznivá.
Aký je približne rozpočet takéhoto domu?
Do hry vstupuje veľa faktorov, ale je dobré rátať približne 2 000 € na štvorcový meter podlahovej plochy. Záleží to od dispozície stavby. Menšie a jednoduchšie stavby majú lepšiu ekonomiku. Čím väčšia stavba a komplikovanejšia dispozícia alebo požiadavky na použité materiály, tým viac narastá aj rozpočet. Niekedy aj kombinujeme so železobetónovými prvkami. Za veľké zlo považujem chemický rozmach v 50. a 60. rokoch. Veľa vecí sa začalo robiť lacno a jednoducho, len aby sa Európa rýchlo postavila po druhej svetovej vojne. Nie som proti efektívnosti, ale nie na úkor kvality, zdravia človeka a ohľadu na životné prostredie.
Ďakujem za rozhovor, želám, nech to dobre schne a verím, že po Vianociach sa stretneme v hotovej obývačke!
Teším sa na stretnutie ☺
Peter Lešak je konateľ a spoluzakladateľ spoločnosti Laudatosi. Filozofiou spoločnosti je stavať zdravé a ekologické budovy (najmä) z konopného betónu.
Text vyšiel v magazíne Koncept 08 v novembri 2024