Obec Strekov leží v historickej kultúrnej krajine južného Slovenska, kde sa horizont otvára smerom k Dunaju a za priaznivých podmienok až k obrysom tatranských vrchov. Krajina viníc tu nie je iba kulisou, je pamäťou miesta, pracovným nástrojom aj každodenným rámcom života. Malebnosť, originalita a hlboké spojenie so zemou sa po stáročia pretavovali do výroby vína – a dnes aj do architektúry, ktorá sa k tomuto dedičstvu hlási bez pátosu, s rešpektom a ľudskou mierkou. Historické vinice Strekova formovali osobitý vzťah medzi krajinou a stavbou. Vinári pri spracovávaní cenného moku pracovali prevažne pod zemou, v pivniciach, kde víno dozrievalo a kde sa stabilná klíma stala prirodzenou súčasťou technologického procesu. Objekty viditeľné v krajine boli skromné, drobné, takmer nenápadné – presne také, aké si vyžadovala ekonomika práce aj pokora voči terénu. Práve tieto koncepty pivníc sa stali tichým, no zásadným východiskom aj pre súčasné architektonické interpretácie.
Pohľad architekta: regio(origi)nalita Vinárstva S v Strekove
Autormi realizácie vinárstva S v Strekove sú mladí architekti z ateliéru What Architects, ktorí sa vedome vyhli ikonickému gestu súperiacemu s krajinou. Namiesto solitéru navrhli súbor menších objektov zoskupených okolo centrálneho priestoru – akéhosi pracovného námestia, ktoré prirodzene kombinuje funkciu predaja s výrobnými prevádzkami. Toto urbanistické gesto nadväzuje na drobnú historickú zástavbu okolia a rešpektuje jej rytmus. Mierka nie je výsledkom kompromisu, ale vedomou kompozičnou voľbou, architektúra je čitateľná a blízka človeku.
Materiálové riešenia a hmotová skladba objektov vychádzajú z regionálnych princípov. Namiesto kontrastu a ikonickosti, typickej pre mnohé vinárstva 20. a 21. storočia, tu nachádzame kontinuitu s regionálnou architektúrou. Ide o architektúru, ktorá sa nepredvádza, ale slúži – vínu, krajine aj komunite. Poklona regionalite sa prejavuje v práci s terénom, v rešpekte k podzemným priestorom a v striedmosti výrazových prostriedkov.
Architektonický vokabulár ktorý použili architekti z tímu What architects, je jednoduchý v tom najlepšom zmysle slova. Nejde o banalitu alebo redukciu z núdze, ale o vedomú kultivovanosť návrhu. Jednoduchosť tu znamená čitateľnosť, poéziu a zrozumiteľný vzťah medzi funkciou, konštrukciou a krajinou. Tvary sú striedme, proporcie vyvážené a materiály použité autenticky (biela omietka a dub), bez snahy o efekt či formálnu exhibíciu.
Pohľad vinohradníka: architektúra vinárstva v Strekove ako proces hľadania
Na vinárstvo v Strekove som sa najskôr pozeral na výkresoch. Pri prvom kontakte s pôdorysmi sa mi zdala zrejmá určitá nezrovnalosť medzi funkčnosťou rozloženia do viacerých objektov. Z prevádzkového hľadiska je vinárstvo tradične čitateľný organizmus: ideálne je prejsť „suchou nohou“ od výroby cez sklad až po prezentáciu vína. V tomto prípade to takto na papieri nefungovalo. Logika veľkovýrobných vinárstiev tu zdanlivo absentovala.
Osobná návšteva však tento názor zásadne prehodnotila. Ukázalo sa, že nejde o chybu v prevádzke, ale o vedomé usporiadanie priestorov – logické segmentálne rozdelenie funkcií, ktoré reaguje na veľkosť a kapacitu výroby aj charakter miesta. Vinárstvo sa tu nespráva ako továreň, ale skôr ako remeselný ateliér – umenie vytvárania vlastnej identity vína. Najbližšie má ku klenotníckej dielni: nie je orientované na kvantitu, ale na precíznosť, trpezlivosť a kvalitu a osobitosť a terroir.
Nejde o hotový, uzavretý koncept, ale o proces hľadania a využívania vlastnej cesty prostredníctvom mladého enológa. Hľadá sa typ a kvalita vína, ktoré budú pre toto vinárstvo charakteristické. A to nie je jednoduchá úloha. Majiteľ nevychádza z generačne odovzdávanej vinárskej tradície a osobitosti veľmi dobrých podmienok terroiru, veku vinohradov, technologické postupy ani chuťové profily nie sú historicky ukotvené.
Vinohradník a vinár sa drží základného skalopevného prírodného pravidla „všetko má svoj čas a nedá sa nič urýchliť“ a v Strekove to naozaj platí, staré vinohrady sú najcennejšie, lebo z nich sa vyrobí plnohodnotné dospelé víno. Túto filozofiu si osvojili aj pri koncepte výroby a zrenia vína. Kombinácia veku vinohradov, modernej a tradičnej sudovej technológie časom prinesie úspech vlastného vinárskeho rukopisu a terroiru.
V Strekove ide o vedomé formovanie identity – a práve v tom spočíva jeho potenciál. Rovnako ako strekovský región ešte len hľadá svoj typický výraz vo víne, aj táto architektúra je nositeľom regionality v procese zrodu. Vinohradnícka a vinárska osobitosť Strekova je jedinečná, pitoreskná a jej ambíciou je ukázať vlastnú cestu, vlastnú chuť, vlastnú mierku. To bolo pochopené aj pri zrode vinárstva.
Pri hodnotení vín mám dojem, že vinár sa nesnaží vyumelkovať víno do premrštenej aromatiky, ale, naopak, pracuje s potenciálom vyzrievania a dlhovekosti vín. Rizling rýnsky ma prekvapil svojou pevnosťou, dlhým zrecím potenciálom a odrodovým charakterom. Ten Dunaj aj po rokoch bude vedieť osloviť, ešte môže ležať v baríku.
Víno a umenie
Vzťah vinárstva a majiteľa k umeniu je čitateľný. Zakomponované sochárske diela v exteriéri aj výtvarné práce v interiéri nie sú dekoráciou, ale súčasťou konceptu. Umenie tu, podobne ako víno, pracuje s časom a koncentráciou. Nepôsobí prvoplánovo, ale podporuje atmosféru hľadania, kvality a autenticity. Tento prístup má do budúcnosti pokračovať plánovanou vyhliadkovou vežou a ďalšími drobnými intervenciami, ktoré nemajú dominovať krajine, ale umocňovať celkový zážitok z vinárstva.
Facit
Strekovské vinárstvo nám ponúka presvedčivý príklad súčasnej regionálnej architektúry v európskom kontexte, kde architektúra neprekrýva obsah, ale ho podporuje, kde sa architektúra, krajina a víno správajú ako rovnocenné atribúty. Rešpektujú sa navzájom a vytvárajú prostredie, kde je kvalita ukrytá v jednoduchosti a typickosti.
Ukazuje, že moderné vinárstvo nemusí byť manifestom kontrastu, ale môže byť kultivovaným pokračovaním tradície. Architektúra, ktorá vyrastá z krajiny, z mierky a z miestnej pamäti, tu nachádza svoju prirodzenú podobu – tichú, trvácnu a autentickú. Tento sympatický prístup mladých kolegov je silným odkazom pre súčasnú regionálnu architektúru. Poukazuje na to, že autentickosť, mierka a rešpekt k miestnym hodnotám môžu byť rovnako aktuálne a presvedčivé ako formálny tvarový experiment.
- Miesto: Strekov
- Návrh: 2018 – 2024
- Rok realizácie: 2025
- Ateliér: What architects.
- Architektúra: Tomáš Krištek, Ondrej Kurek, Michal Krcho
- Sadové úpravy: Lenka Gulačová
- Spolupráca: Ateliér Miestor
Ateliér WHAT Architects je architektonické štúdio so sídlom v Bratislave, pôsobiace v širokom spektre mierok od interiérov a individuálneho bývania až po verejné stavby a urbanistické riešenia. V práci kladie dôraz na analytický prístup, kontext miesta a prepojenie funkčných, technických a estetických kvalít architektúry. Tvorba štúdia bola opakovane ocenená a nominovaná v architektonických súťažiach na domácej aj medzinárodnej úrovni.
Text: Martin Zavracky
Foto: Matej Hakár