V nenápadnej uličke mestskej časti Lužianky, kde doterajšiu výstavbu charakterizujú prevažne uniformné bungalovy obohnané betónovými plotmi, vyrástol rodinný dom, ktorý prekvapuje svojou architektonickou kultivovanosťou. Nepodlieha okázalosti, ale práve v skromnosti a dôslednosti riešení nachádzame jeho najväčšiu kvalitu. Na prvý pohľad môže pôsobiť nenápadne – do ulice sa otvára zdržanlivo, rešpektujúc existujúci kontext. Pri bližšom pohľade sa odkryje premyslená kompozícia materiálov a povrchov, ktorá má svoj rytmus, hierarchiu a hĺbku.
Fasádu definuje monochromatická paleta kombinujúca drevo, hrubozrnnú aj jemnú omietku, striedanie drsných a hladkých plôch. Výsledkom je subtílna materiálová koláž, ktorá pôsobí jednotne a zároveň živým dojmom – nenásilne, ale výtvarne výrazne. Dom pracuje s proporciami. Nosné prvky boli navrhnuté podľa násobkov osmičiek, vďaka čomu má celok harmonický rytmus.
Nič tu nie je náhodné. Stĺpy, nosníky, rozpony – všetko do seba zapadá. Povrch fasády sa upravoval ručne, v hornej časti plastického povrchu bol osadený hladký prefabrikovaný fasádny panel. V spolupráci s technikom bola navrhnutá technológia aplikácie tak, aby zaručila dlhodobú stabilitu systému. Na povrchovú úpravu drevených prvkov boli použité voskové lazúry.
Dom možno zaradiť do kategórie tzv. symbiotickej architektúry – ide o súčasnú stavbu, ktorá však nevystupuje agresívne voči okoliu. Naopak, aktívne s ním komunikuje. Zaujímavo pracuje s terénom – zadná fasáda je orientovaná do mierneho svahu a umožňuje osadenie okenných otvorov až po úroveň terénu, čo vytvára nielen vizuálne prepojenie s prírodou, ale aj energetickú stabilitu – pomáha to aj v zime aj lete udržiavať komfortnú teplotu.
Dom nemá oplotenie, čo predstavuje dôležitý prvok komfortu užívateľov, snažia sa tento prístup k okoliu všepovať aj svojim susedom. Nízke zelené oplotenie tvorí vizuálnu, no nie extrémnu bariérovú hranicu a je v tejto oblasti funkčne postačujúce. Riešená bola aj praktická stránka dopravnej dostupnosti – v niektorých častiach lokality pre jednoliate oplotenie chýba možnosť krátkodobého zastavenia vozidla . Dôraz bol kladený na návrh takého riešenia, ktoré umožní rýchle vyloženie alebo naloženie vecí bez potreby otvárania brány – ide najmä o optimalizáciu funkčných vstupov a styk súkromného a verejného priestoru.
V kontraste k exteriérovej striedmosti stojí interiér, kde dominuje výrazná modrá ako nosná farebná línia. Nachádza sa na vstavanom nábytku aj podlahách a slúži ako ukotvenie pre ďalšie farebné a tvarové akcenty. Výsledný dojem je harmonický, a to aj napriek živému rodinnému prostrediu – dom totiž slúži mladým obyvateľom vrátane dvoch malých detí. Vďaka premyslenej dispozícii, rozdeleniu na dennú a nočnú zónu a dôslednému dizajnu sa zachováva poriadok a vizuálna čistota. Denná zóna je prepojená priehľadovou chodbou so sklenenými plochami, ktoré otvárajú dom do záhrady. Tá je navrhnutá ako nízkoúdržbový trvalkový záhon s celosezónnym kvitnutím – prírodný, no upravený prvok, ktorý výborne dopĺňa ekologický koncept domu.
Energetická efektivita je ďalším silným prvkom návrhu. Využitie tepelného čerpadla v kombinácii so zemným výmenníkom a s rekuperáciou zabezpečuje stabilnú vnútornú klímu počas celého roka. Zelená strecha výrazne prispieva k tepelnej stabilite, rovnako ako základný konštrukčný materiál – CLT panely z masívneho dreva. Drevo sa uplatňuje aj v interiéri, kde formuje stropy a detaily, čím vytvára teplo a pohodlne pôsobiaci priestor.
Dom bol navrhnutý ako flexibilný celok. Pôvodne sa plánovala druhá pracovňa oddelená transparentnou stenou, ale k jej realizácii zatiaľ nedošlo, keďže priestor momentálne slúži deťom na hranie. Pracovné zóny sú síce rozdelené, ale stále prepojené – vytvárajú súkromie bez izolácie. Majitelia chceli od začiatku pracovať s modrou, jemne sivastou farbou: „Bola to spontánna zhoda. Prišlo to prirodzene, bez kompromisov. Žiadna čierna a betón. Interiér má jemný akcent a zvolená modrá krásne ladí s prírodným drevom,“ spomína Andrej Švec. Zaujímavou skúsenosťou bola aj realizácia iného priestoru – psychiatrickej ambulancie, kde sa kombinovala lososová podlaha s tyrkysovým interiérom: „Spočiatku sme boli skeptickí, ale výsledok prekvapil aj nás. Farieb sa architektúra nemá báť.“
Výber architekta nebol náhodný, vznikol prirodzene zo spoločného prostredia: „Poznali sme sa z pieskoviska, bývali sme neďaleko. Keď sme sa rozhodli stavať, bolo to jasné,“ vysvetľuje investor. Spolupráca bola intenzívna a majiteľ bol na stavbe prakticky každý deň počas dvoch rokov. „Telefonáty, fotky, rozhodnutia. Bola to veľká časová investícia, ale dnes vidím, že sa to oplatilo.“
Rodina bola od začiatku rozhodnutá pre CLT panely: „Chceli sme ekologickú stavbu s čo najnižšou uhlíkovou stopou. CLT nám dávalo zmysel.“ Materiál sa podľa slov majiteľa osvedčil aj počas výstavby – zvládol aj zatekanie pred dokončením strechy bez viditeľného poškodenia. Dom má vynikajúce parametre vzduchotesnosti – výsledky blower-door testu dosiahli hodnotu 0,4, čo je na úrovni pasívnych domov.
Dom je energeticky nenáročný – využíva elektrické vykurovanie, ohrev vody tepelným čerpadlom a fotovoltikou: „Už počas návrhu sme vedeli, že plyn nechceme. Investovali sme radšej do elektrického systému a fotovoltických panelov.“ Spotreba je výrazne nižšia: „V zime máme náklady okolo 300 eur mesačne, v lete 30 vrátane nabíjania elektromobilu.“ Zelená strecha síce nie je nad celým domom, ale tam, kde je, bola zohľadnená v statických výpočtoch. V obývačke sú použité LVL nosníky s rozpätím cca 5 metrov a so stálym zaťažením cca 280 kg/m². Z tohto hľadiska nebola použitá zelená strecha len na prístrešok pre autá, kde svetlý rozpon presahuje 6 m + je tam zaťaženie od fotovoltiky. Nedali by sa dosiahnuť potrebné vizuálne proporcie.
Systém hospodárenia s dažďovou vodou zahŕňa dve retenčné šachty, ktoré sú prepojené filtračnou drenážnou rúrou. Vzhľadom na ílovitý podklad, ktorý neumožňuje prirodzené vsakovanie, funguje systém ako pasívne odparovacie zariadenie s pomalým vsakovaním vody do podložia. Voda sa akumuluje a prirodzene sa presúva medzi šachtami, následne sa odparuje do atmosféry.
Súčasťou systému je aj veľkokapacitná drenážna rúra s priemerom cca 300 mm a dĺžkou cca 13 m, so štrkovým obsypom, ktorá umožňuje dočasnú akumuláciu vody. Pri extrémnych zrážkach bola šachta schopná zadržať objem vody až po vrchný poklop, čím sa overila funkčnosť systému v praxi. Na rozdiel od bežných lacných riešení bol tento systém navrhnutý v súlade s projektovou dokumentáciou.
Táto stavba je výnimočná svojou mierou – je kompaktná, efektívna, bez zbytočných gest, no zároveň naplnená architektonickou integritou. Predstavuje presvedčivý príklad súčasného rodinného domu, ktorý rešpektuje človeka, krajinu aj klímu. Výsledkom spoločného uvažovania je bývanie, ktoré je premyslené, pohodlné a funkčné. Má svoju poéziu, vychádza z dôvery medzi architektom a klientom a reaguje na miesto i potreby obyvateľov. Ako hovorí majiteľ: „Toto nie je dom na efekt. Je to dom, v ktorom chceme byť. A ktorý s nami žije.“
- Autori: Ing. arch. Peter Šercel, Ing. arch. Andrej Švec
- Spolupráca: Ing. arch. Jakub Kypus, Ing. Andrea Prievalská (záhradná architektka)
- Plocha pozemku: 881 m2
- Zastavaná plocha: 266m2
- Podlažná plocha: 1. NP: 144,30 m2 + prístrešok a prekrytý vstup a terasa
- Obostavaný objem: 861 m3
- Návrh: 2019 – 2019
- Realizácia: 2020 – 2022
Ateliér Šercel Švec založili architekti Peter Šercel a Andrej Švec po spoločnom štúdiu na FA STU v Bratislave v roku 2013. Spoluprácu začali už v roku 2009. Venujú sa navrhovaniu úprimnej a súčasnej architektúry s dôrazom na jednoduchosť, funkčnosť, estetiku a vzťah k prostrediu. Ateliér získal viaceré ocenenia, ako CE.ZA.AR, BIG SEE Architecture Award či Baumit Fasáda roka. Medzi významné realizácie patrí rodinný dom pod Kalváriou, či Greenline, VENTI20.
TEXT: Zuzana Pastirčák Duchová
FOTO: Tomáš Manina