Text: Martin Zaiček
Výstava Dedeček v Slovenskej národnej galérii patrila medzi dlhoočakávané výstavné projekty. Jej význam bol daný nielen faktom, že bola venovaná jednej z najvýznamnejších osobností slovenských architektúry 20. storočia, ale aj tým, že sa odohrala v jeho vlastnom diele.
Očakávania spojené s výstavou siahali až do obdobia, keď započala rekonštrukcia SNG. V kontexte galérie samotnej a architekta Dedečka sa patrí nezabudnúť na veľmi rozšírenú verejnú diskusiu v 90. a nultých rokoch, ktorá presadzovala názor, že architektúra premostenia SNG má natrvalo zmiznúť zo siluety bratislavského nábrežia. Celý proces obnovy SNG, od súťaže návrhov (2003 a 2005) cez realizáciu až po slávnostné otvorenie, trval takmer dve dekády. Pôvodne mala rekonštrukcia symbolicky vyústiť do prvej retrospektívnej výstavy Vladimíra Dedečka, čo sa však udialo s takmer dvojročným časovým odstupom. Na druhej strane, pootvorenie SNG v decembri 2022 prezentovalo prvé mesiace prázdne priestory samotnej architektúry Dedečka ako svoj hlavný exponát, čo je gesto hodné uznania. Dlhý oblúk času, ktorý viedol k samotnej výstave v roku 2024 – 2025 ponúkol reflexiu architektonického odkazu, ktorý je v prípade SNG neoddeliteľne spätý s otázkou reinterpretácie a zachovania modernistickej architektúry na Slovensku.
Monografická výstava venovaná architektovi a architektúre v hlavnom predmete je v kontexte prezentačných aktivít SNG a iných našich pamäťových inštitúcií samo osebe ojedinelý a vzácny akt hodný bližšej pozornosti. Výstava tak nebola len prehliadkou tvorby jedného architekta s dôrazom na architektúru premostenia SNG, ale aj polemikou o význame jeho diela v súčasnosti. Ukázala, že Dedečkove stavby stále vzbudzujú diskusiu o brutalizme v meste, jeho umeleckej a historickej hodnote a o vzťahu medzi historickou a súčasnou architektúrou. Výstava je však súčasne prínosom pre uznanie architektúry neskorého modernizmu ako pevnej súčasti hmotného historického dedičstva.
Dedeček v SNG: galéria ako hlavný exponát výstavy
Výstava Dedeček v SNG priniesla retrospektívny pohľad na tvorbu Vladimíra Dedečka, no jej najvýznamnejším exponátom bola samotná budova Slovenskej národnej galérie, v ktorej sa výstava nachádzala. Tento fakt nemožno opomenúť – výstava sa tak stala súčasťou architektúry, ktorú prezentovala, čím zdôraznila jej jedinečnosť. Dedečkova súhrnná tvorba však presahuje iba tento samotný realizovaný projekt – zahŕňa totiž desiatky ďalších významných stavieb, ktoré formovali architektonickú identitu krajiny. Platí však, že premostenie SNG patrí medzi najskulpturálnejšie diela architekta Dedečka a brutalizmu vôbec v globálnom kontexte. Jedinečné a kontroverzné dielo, ktoré od svojho otvorenia v roku 1977 bolo viac neprístupné než prístupné verejnosti pre havarijný stav. Pre mnohých ľudí na Slovensku zostávajú Dedečkove stavby ikonickými, no zároveň neprestávajú vyvolávať diskusie o ich hodnote, význame a ďalšom osude.
Dedeček v SNG: dvojitý pohľad na architektonický odkaz
Výstava bola koncipovaná ako paralelná dvojvýstava, ktorá systematicky mapovala odkaz Vladimíra Dedečka. Prvá časť bola venovaná samotnej budove Slovenskej národnej galérie, ktorá je zároveň hlavným exponátom výstavy, a druhá časť sa zameriava na komplexnú prezentáciu Dedečkovho architektonického diela naprieč Slovenskom. Dve obsahovo síce rozdielne, avšak prirodzene prepojené línie boli rozmiestnené na dvoch podlažiach premostenia. Líniu venovanú práci architekta pre SNG spracovala Alexandra Kusá a dielo a interpretácie architektúry Monika Mitášová.
Kurátorská koncepcia výstavy sa opierala aj o rozsiahly výskum, ktorý sa osobnosti Vladimíra Dědečka venoval v posledných desaťročiach. Bol to výskum vznikajúci na pôde rôznych inštitúcií, ale aj výskum jednotlivcov. Ostatne medzi ne patrí aj Monika Mitášová, jedna z kurátoriek výstavy, ktorá je súčasne autorkou knižnej monografie o Vladimírovi Dědečkovi vydanej ešte v roku 2020. Vo svojej publikácii sa nevenovala iba dokumentovaniu architektonického diela, ale skúma aj jeho kultúrno-historický a symbolický význam, pričom otvára širšiu diskusiu o interpretácii architektúry v kontexte obdobia a miesta, v ktorých vznikala.
K ďalším významným zdrojom výskumu Dědečkovho diela patrila bez pochýb aj práca Petra Salaya, ktorý sa tvorbe Dedečka venoval dizertačne už v roku 2009. Výsledkom jeho dlhoročnej práce je okrem iného aj filmársky monument Dedeček: práca z roku 2014, ktorý sa stal jedným z prvých audiovizuálnych spracovaní architektonického odkazu tejto osobnosti. V neposlednom rade je zdrojom dedečkovského odkazu aj dnes už zabudnutá akcia Dedeček for Pritzker! ktorú niekedy v roku 2010 inicioval nebohý viedenský kritik architektúry a porotca prvej súťaže na obnovu areálu SNG z roku 2003 Jan Tabor. Tento moment výrazne pomohol k rozpoznaniu výnimočnosti Vladimíra Dedečka stojaceho a pracujúceho na periférii v Bratislave. V nultých rokoch prišli na pomoc z Viedne aj ďalší: fotografka Hertha Hurnaus, ktorá zachytila cenne naše monumenty neskorého modernizmu v knihe Eastmodern. A ikonickosti „ruiny“ premostenia SNG potvrdil aj rad svetových mien svojich čias, ako Greg Lynn, Ben Van Berkel, Wolf Prix, Jan Neutellings, ale aj NL Architects, ktorí prijali pozvanie profesorov VŠVU Imra Vaška a Mariána Zervana v rámci projektu Paralelný modernizmus.
Dedeček a oblúk času: architektúra ako kolektívne dielo
Premostenie SNG, ešte predtým, ako sa začala jeho rekonštrukcia, figurovalo ako predmet diskusie aj na medzinárodnej scéne. Najvýznamnejším z týchto momentov je prezentácia v Česko-Slovenskom pavilóne na 15. Bienále architektúry v Benátkach v roku 2016. Tému premostenia ako samostatného monumentu s titulom Starosť o architektúru: vyzvanie arché architektúry do tanca, priniesol autorský kolektív pedagógov katedry architektonickej tvorby VŠVU Petra Hájka s Vítom Haladom a ateliéru Jána Studeného s Benjamínom Brádňanským, profesora Mariána Zervana a teoretičkou architektúry Monikou Mitášovou, jednou z dvojice súčasných kurátoriek výstavy. Do tvorby vtedajšej výstavy v Benátkach, a v prenesenom zmysle aj tej súčasnej, sa zapájalo aj študentstvo katedry architektúry VŠVU. Prinieslo širší pohľad na hodnotu a budúcnosť Dědečkovho diela, pričom práve tento výskum bol rovnako dôležitou skladačkou celku pre mnohé súčasné interpretácie jeho architektúry.
Ostatná výstava Dedeček v SNG tak nebola len prehliadkou architektonických realizácií, ale oslávila aj výsledok hlbokého bádania mnohých. Sám autor tohto textu spomína na viaceré momenty z obdobia štúdia na VŠVU spojené s Dedečkom. Ruky dodnes zdobia aj rany z orezávania kartónu pri tvorbe ohromného modelu areálu SNG tvoriaci aj jeden z exponátov výstavy, ktorý vznikal v ateliéri B.K.P.Š. Najviac je však vďačný za rad osobných stretnutí s Vladimírom Dedečkom v čase nakrúcania jeho pamätí pri tvorbe filmu Dedeček: práca. Stál aj po pravici architekta v momente, keď vlastnoručne napísal odkaz prezentovaný na fasáde premostenia počas finisáže výstavy.
„Ďakujem všetkým – ste naša budúcnosť, ak budete mať zdravý rozum!“
Dedečkova tvorba zdôrazňuje to, čo je architektúre vlastné – nekonečnú prácu, úsilie a čas, ktorý v sebe architektonické dielo nesie. Každá stavba je výsledkom mentálnej, ideologickej a metaforickej tvorby, no zároveň aj fyzickej práce stoviek, neraz tisícov ľudí, ktorí ju realizujú, či už fyzicky, alebo procesne.
Práve tento oblúk času, ktorý presahuje jednotlivca a pretrváva desaťročia, bol aj jednou z hlavných tém výstavy Architekt Dědeček v Slovenskej národnej galérii, na ktorej sa dlhé roky v prenesenom význame podieľalo nespočet ľudí, z ktorých každý/á priniesli svoju „trošku“. Výstava tak nebola iba výsledkom kurátorského úsilia Alexandry Kusej a Moniky Mitášovej, ale aj ďalších bádateľov a bádateliek, ktorí/é sa v minulosti venovali skúmaniu Dedečkovho diela. Všetci, na čele s dvojicou kurátoriek, prispeli k oceneniu odkazu architekta Dedečka a povzneseniu významu jeho diela v históriografii slovenskej a stredoeurópskej architektúry.
Súčasne aj samotná rekonštrukcia a obnova SNG, ako aj jej dnešná prevádzka sú dielom desiatok zamestnancov galérie a stoviek ďalších odborníkov, architektov, robotníkov a úradníkov, ktorí/é sa podieľali na jej znovuzrodení. Paradoxne, v súčasnosti sme svedkami situácie, ktorá ide akoby proti oblúku práce a času, histórii a kolektívnemu úsiliu. Dosadení ľudia do čela SNG, nemohúci riaditelia bez praxe a histórie, ale aj ďalší reprezentanti súčasného vedenia rezortu kultúry rozkladajú štruktúry a roky budované renomé našich erbových inštitúcií vrátane SNG. Jednotlivci zjavení odnikiaľ namiesto priloženia ruky k dielu ničia jej základné kamene a negujú hodnoty práce, úsilia a starostlivosti.
Výstava Architekt Dedeček v SNG je preto viac než len monografickou retrospektívou – je pripomienkou toho, že architektúra je výsledkom dlhodobého úsilia a že jej hodnota spočíva nielen v samotných budovách, ale aj v procese, ktorý k ich vzniku, ale aj odbornej reflexii vedie. V tomto kontexte sa Dedečkovo dielo javí ako živá súčasť diskusie o budúcnosti slovenskej architektúry a kultúry vôbec – a ako výzva, aby sme si cenili to, čo sme vybudovali a čo pretrváva.
Spolupráca na výstave: