Nie je to kniha o architektúre. A zároveň ňou je – možno viac než mnohé publikácie, ktoré sa ňou priamo zaoberajú. Tvarožkovci Zuzany Kepplovej rozprávajú príbeh rodiny, ale aj príbeh krajiny, ktorá sa premieňa, adaptuje, stavia a rúca. Ak prijmeme architektúru ako spoločenskú disciplínu – ako proces budovania a nastavovania systému, ako úsilie o vytvorenie fungujúcej štruktúry života –, potom je táto kniha svojím spôsobom architektonickým činom.
Kepplová skladá mozaiku zo spomienok, z fragmentov rozhovorov a rodinných mikrodejín, ktoré sa prepletajú s dejinnými zlomami Slovenska 20. storočia. Text má vrstvenú až „hyperlinkovú“ štruktúru – jednotlivé roviny sa od seba odvíjajú a znovu sa zbiehajú, čím vytvárajú dojem živého, organicky rastúceho priestoru. Autorkin literárny talent spočíva práve v tom, že dokázala takýto rozvetvený materiál zhutniť do relatívne krátkeho rozsahu, bez straty hĺbky, emócie či autenticity.
Cítiť z nej terénnu prácu – tie „nesystematické“ stretnutia a rozhovory, ktoré predchádzali textu, vrstvy pamäti a ľudských skúseností. V texte sa mieša odbornosť s ľudskosťou, presnosť s naliehavosťou. Je to kniha o určitom období a zároveň univerzálna výpoveď o tom, ako sa spoločnosť buduje – či už ide o štát, komunitu, alebo rodinu.
A napokon aj žánrovo stojí na okraji – a zároveň v strede. Nie je to ani biografia, ani historický román, ani dokument, ani rozprávanie. A pritom je tým všetkým. Práve táto „okrajovosť“ robí z knihy výnimočné dielo – na hranici literatúry faktu, rodinnej kroniky a spoločenskej esejistiky.
„Tvarožkovci“ pripomínajú, že architektúra nie je len o materiáloch a priestore, ale aj o pamäti, vzťahoch, zodpovednosti a súčinnosti. Ďalšia dôležitá kniha, ktorá si hľadá svoje miesto v knižnici – a celkom oprávnene aj v tej architektonickej.
Text: Zuzana Pastirčák Duchová
Autorka: Zuzana Kepplová
Rok vydania: 2025
Vydavateľ: Absynt
Rozmer: 120 × 190 mm
Počet strán: 140
ISBN: 9788082036100