V rámci jarných prázdnin sme sa vybrali preskúmať aktuálne dianie v malebnej zakaukazskej krajine. Architektonickým sprievodcom bol Martin Zaiček, publicista, kurátor a znalec miestnej kultúry. Pozývame vás prehliadnuť si niekoľko krátkych videí z pobytu:
Tbilisi Public Service Hall
Architekti: Massimiliano a Doriana Fuksas
Klient: Giorgi Vashadze / LEPL National Public Registry Agency
Rok realizácie: 2010 – 2012
Budova verejných služieb sa nachádza v centre mesta Tbilisi s výhľadom na rieku Kura (Mtkvari). V siedmich prvkoch, ktoré tvoria budovu, sa nachádzajú kancelárie rôznych verejných agentúr. Objemy, ktoré sú zastrešené vejárovitými vrcholmi, sú umiestnené okolo centrálneho átria, ktoré tvorí ústredný verejný priestor a jadro projektu. Kancelárie sú prepojené lávkami, ktoré sa tiahnu na rôznych úrovniach. Reprezentácia formou architektúry je ako má byť, poďme ďalej do “vnútrozemia”…
Kamikadze Loggia: Tento pojem spopularizovali kurátori gruzínskeho pavilónu na 55. medzinárodnej výstave umenia – la Biennale di Venezia, kedy loggia parazitovala aj na starej budove v Arsenale. Túto neformálnu stavbu nazývanú “kamikadze loggia” – charakteristickú pre Tbilisi – navrhol umelec Gio Sumbadze, ktorý je výskumníkom typológie týchto architektonických prístavieb. Vernakulárne prístavby modernistických budov vznikajú od 90. rokov 20. storočia ako organická reakcia na nové, “bezprávne” časy po páde Sovietskeho zväzu. Zväčšujú obytný priestor a zvyčajne sa využívajú ako terasy, ďalšie izby, otvorené chladiarne alebo – ako v Sumbadzeho prípade – umelecký ateliér. Hovorí sa, že istý ruský novinár ich nazval “kamikadze”, čím vytvoril paralelu medzi romantickým a samovražedným charakterom takéhoto snaženia a typickým koncom väčšiny gruzínskych rodinných mien “-adze”. Táto architektúra odkazuje aj na miestnu palimpsestovú stavebnú techniku, ktorá od stredoveku umožňuje stavať nové domy na už existujúcich na strmých svahoch kaukazských hôr, čím sa minulosť nemonitoruje, ale rozširuje pre budúcnosť. Píše sa v sprievodnom texte k Biennale. Posúďte sami!
Výprava pokračovala obídením niekoľkých pahorkov, ktoré malebne obkolesujú centrum mesta. Na večernej vernisáži sme si k projektu mestského lesa Narikala povedali viac. Hrebeň Narikala sa vypína medzi Národnou botanickou záhradou a štvrťou Sololaki v Tbilisi. K zaujímavostiam patrí historická pevnosť Narikala a pamätník Matka Gruzínska. Krajina je s mestom spojená peším chodníkom a lanovkou, ktorá sa cez rieku Mtkvari spája s parkom Rike. Ateliér Ruderal bol za jeho revitalizáciu aktuálne ocenený nomináciou na EUmies van der Rohe Award. V tomto gruzínsko-americkom ateliéri pracujú odborníci z rôznych odborov vrátane architektúry, ekologického plánovania, ochrany kultúrneho dedičstva, záhradníctva, rozvoja vidieka, zapojenia verejnosti a mestského dizajnu. V rámci väčšieho projektu zalesňovania Mtatsmindy vytvoril Ruderal náhradný les na hrebeni so zmesou dospelých stromov a sadeníc zo škôlky Sartichala. Pomocou techník vyvinutých v pilotnom projekte Okrokana boli vytvorené štyri nové „lesné políčka“, ktoré rozšírili existujúci lesný porast a boli prispôsobené náročným podmienkam na hrebeni. Tieto plochy vytvárajú súvislú lesnú kulisu pre štvrť Sololaki a poskytujú spojenie s botanickou záhradou v Tbilisi s mestom. Nový les poskytne vyhliadkové body na celé mesto a tienistú cestu medzi zaujímavými bodmi.
German architects in Tbilisi = გერმანელი არქიტექტორები თბილისში
Author: Mania, Maia
ISBN: 9789941803741
Tbilisi by nebolo mestom, akým je bez významného stavebného zásahu nemeckých architektov 19. storočia. V knihe Maie Mania sa dočítame o stavebnom vývoji, ktorý predchádzal moderne a do značnej miery určoval ráz mesta. Prví Nemci prišli do Gruzínska v roku 1817 a svoju prvú osadu v Zakaukazsku nazvali Marienfeld. K migrácii Württemberských Švábov došlo z niekoľkých podstatných dôvodov, ktoré priamo súviseli so zložitou sociálno-ekonomickou situáciou a náboženskými problémami. V roku 1820 bolo v Gruzínsku šesť nemeckých kolónií, na území dnešného Azerbajdžanu sa nachádzajú dve. Zakladanie nemeckých kolónií pokračovalo aj v Abcházsku.
Slovenským príspevkom k historiografii gruzínskej architektúry je publikácia C20 Tskaltubo, ktorá vypovedá o nedávnej histórii tohto mesta. Dvadsiate storočie bolo storočím hospodárskeho rozvoja, zmeny životného štýlu a nebývalého nárastu počtu obyvateľov priniesli so sebou nové požiadavky na rozvoj miest a v prípade Tskaltubo aj na rozvoj kúpeľnej rekreácie a oddychu. Storočie skúšok, v ktorom sa rodili a úspešne, ale aj neúspešne skúšali nové formy a obsahy architektúry v štýle, ktorý nazývame modernizmus. V prípade mesta Tskaltubo sa široko diskutovalo o modernistických koncepciách mierky, nových typológiách a technických stavebných postupoch v štýlovej variácii socialistického realizmu. Tento sprievodca architektúrou kúpeľného mesta Tskaltubo pomáha návštevníkom aj obyvateľom spoznať dva výrazné štýly, ktoré pokrývajú obdobie od roku 1930 do roku 1990. Cieľom sprievodcu C20 je sprostredkovať každému zvedavému návštevníkovi Tskaltuba zážitok z miestnej jedinečnej architektúry, ktorá v mnohých ohľadoch predstavuje to najlepšie, čo sa v Gruzínsku postavilo v 20. storočí z hľadiska umeleckej a historickej hodnoty.
https://abandonedrecreation.com/c20-tskaltubo/
V Gruzínsku by sa toho dalo ešte veľa vidieť a zažiť, pozývame vás objavovať jeho krásy a zúčastniť sa napríklad medzinárodnej akcie Bienále architektúry v Tbilisi, ktoré bolo založené v roku 2017 a je platformou, ktorá spája miestnych a medzinárodných profesionálov. TAB organizuje každé dva roky v Tbilisi výstavy, inštalácie, workshopy, sympóziá a aktivity zamerané na kritické a aktuálne otázky. V roku 2024 sa štvrtý ročník TAB zameria na tému spoločných prírodných zdrojov, ich komodifikácie a práva na prírodu. Program zjednotí rôzne aktivity, pričom vyzdvihne verejné intervencie, výstavy založené na dokumentácii a interaktívny priestorový rozvoj. Konať sa bude v septembri.