Obnova sídliskového dvora Agátka v Trnave predstavuje presvedčivý príklad súčasného prístupu ku krajinnej architektúre v prostredí povojnových sídlisk. Projekt vznikol na základe otvorenej architektonicko-krajinárskej súťaže, ktorej zadanie bolo formulované s dôrazom na participáciu miestnych obyvateľov a dlhodobú udržateľnosť riešenia. Práve tento proces sa ukázal ako kľúčový – nielen pri formovaní samotného návrhu, ale aj pri jeho neskoršom prijatí komunitou.
Súťažou overená obnova sídliskového dvora
Projekt transformuje osemhektárové mestské územie na prírode blízke, komunitne orientované prostredie. Návrh integruje zeleň, detské ihriská, športové plochy, umelý vodný tok a jazierko, ktoré prispievajú k zlepšeniu mikroklímy a podpore biodiverzity a zadržiavajú dažďovú vodu v území. Koncepcia vznikla v participatívnom procese s obyvateľmi a vytvára inkluzívny mnohovrstevnatý verejný priestor pre všetky vekové skupiny. Projekt prepája princípy ekologickej udržateľnosti s rekreačnými, edukačnými a sociálnymi funkciami verejného priestoru.
Pri porovnaní s ostatnými súťažnými návrhmi je zrejmé, že víťazné riešenie sa vedome vyhýba radikálnym gestám a rozsiahlym prestavbám. Naopak, vyznačuje sa nízkou mierou zásahov do existujúcej štruktúry územia a snahou rozvíjať to, čo už na mieste fungovalo. Táto stratégia sa prejavuje v celkovom charaktere realizácie, areál nepôsobí ako „nový projekt“, ale ako prirodzene dozretý verejný priestor, ktorý bol citlivo doplnený a kultivovaný. Pri pobyte na mieste vzniká silný pocit samozrejmosti – akoby táto podoba dvora bola prirodzenou súčasťou sídliska odjakživa.
Zásadnú úlohu v tomto dojme zohráva práca so zeleňou. Novovysadené dreviny a vegetačné plochy sa s prostredím pozoruhodne rýchlo zžili a nepôsobia ako cudzorodý, dekoratívny prvok. Približne 200 nových stromov vytvára vegetačnú kostru územia a spolu s modeláciou terénu posilňuje mikroklimatické vlastnosti areálu. Výrazným identifikačným prvkom sa stal vodný systém s umelým jazierkom a potôčikom. Vodný prvok funguje nielen ako estetická dominanta, ale aj ako priestorový a zmyslový stimul – v letných mesiacoch prináša ochladenie a pobytovú kvalitu, v zime sa mení na tichú, vizuálne silnú krajinnú stopu.
Menej zásahov, viac kvality
Hoci je celkové riešenie založené na striedmosti a rešpekte k pôvodnému stavu, detailné spracovanie jednotlivých prvkov je dôsledné a premyslené. Projekt sa sústreďuje aj na intervencie, ktoré sú z investičného hľadiska relatívne nenáročné, no z hľadiska každodenného fungovania priestoru zásadné. Vytvorenie nových vstupov do oploteného areálu, vybudovanie verejných toaliet či realizácia bezbariérového chodníka predstavujú zásahy, ktoré výrazne zvyšujú dostupnosť, komfort a inkluzívnosť územia. Práve tieto „malé“ opatrenia majú schopnosť dramaticky skvalitniť každodenný život používateľov a zefektívniť prevádzku celého areálu.
Osobitnú pozornosť si zaslúži aj exponovaný urbanistický kontext lokality. Areál sa nachádza v bezprostrednej blízkosti základnej školy, materskej školy a športového areálu otvoreného aj pre verejnosť, čím sa prirodzene stáva intenzívne využívaným uzlom každodenných aktivít.
- Architektúra: Ivana Štigová Kučírková
- Spolupráca: Michal Štiga
- Iné: Marian Papp (vodné hospodárstvo)
- Návrh: 2019 – 2020
- Rok realizácie: 2022
- Plocha pozemku: 85 580 m2
- Investičný náklad: 3,5 mil. €
- Adresa: Spartakovská, Trnava
Krajina dôvery uprostred sídliska
V tomto svetle je mimoriadne cenné, že takýto rozsiahly verejný priestor bol koncipovaný a ponechaný na princípe dôvery voči miestnym obyvateľom, bez nadmernej regulácie či kontrolných mechanizmov (nebodaj hostilných detailov dizajnu vyháňajúcich nežiaduce „živly“). Pričom podobné urbanistické kontexty by sme vedeli identifikovať po celom Slovensku. Veríme, že nezostanú len tíško závidieť…
CEZAAR v kategórii Exteriér padol na úrodnú pôdu. Skutočnosť, že si obyvatelia projekt veľmi rýchlo osvojili, pravidelne v ňom trávia voľný čas a využívajú ho všetky vekové skupiny, je pravdepodobne najpresvedčivejším dôkazom jeho kvality. Obnova Agátky tak nepredstavuje len vydarenú krajinársku realizáciu, ale aj modelový príklad toho, ako môže citlivý, nízkointenzívny zásah v kombinácii s premyslenými detailmi a dôverou v komunitu vytvoriť živý, udržateľný a dlhodobo fungujúci verejný priestor.
Ivana Štigová Kučírková
Vyštudovala záhradnú a krajinnú architektúru na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, pričom časť štúdia absolvovala na univerzite v Kasseli v Nemecku. Následne ukončila magisterské štúdium krajinnej architektúry na Technickej univerzite v Mníchove. Svoje najrozsiahlejšie profesionálne skúsenosti získala počas štvorročného pôsobenia vo Viedni, kde v ateliéri krajinnej architektúry Auböck + Kárász spolupracovala na projektoch realizovaných v Rakúsku a Azerbajdžane. Od roku 2012 je členkou Slovenskej komory architektov.
TEXT: Zuzana Pastirčák Duchová
FOTO: ©Lukáš Patrik, Matej Cagala