Autori: Adriana Priatková, Lina Degtyaryova, Oleg Olastyn
Vydavateľ : Dana Kušnírová – HistoricKE v spolupráci s Fakultou umení TUKE: 2024, Košice
Publikácia Architekt Ľudovít Oelschläger z roku 2024 je zameraná na dielo košického architekta žijúceho v období rokov 1896 – 1984 realizované na Ukrajine. Po dvanástich rokoch nadväzuje kniha na prvú monografiu o tomto architektovi (autorka Adriana Priatková). Predkladá nové poznatky o jeho tvorbe a životných peripetiách. Geograficky rozširuje pole výskumu o územie, ktoré je pre nás stále málo známe nielen v oblasti dejín modernej architektúry. Túto skutočnosť si naplno uvedomujeme najmä v ostatných rokoch, keď je Ukrajina, spojená aj s históriou Slovenska, zmietaná vojnovým konfliktom. Vojna okrem iného bezprostredne ohrozuje architektonické dedičstvo Ukrajiny, hoci v oblasti, kde zanechal svoje stopy Oelschläger, je relatívny pokoj. Pamiatkarsky pohľad na hodnoty architektúry Ľudovíta Oelschlägera je v knihe zrejmý. Je to najmä tým, že autorka Adriana Priatková sa dlhodobo angažuje v slovenskej pracovnej skupine DOCOMOMO, organizácii, ktorá sa zaoberá výskumom architektúry moderného hnutia, možnosťami jej ochrany a metódami obnovy. Dve z Oelschlägerových košických diel – ortodoxná synagóga a letné kúpalisko – sú zapísané v registri DOCOMOMO. Navyše, knihu uvádza text Kláry Kubičkovej, zakladajúcej členky a prvej predsedníčky spomínanej organizácie, ktorá nás opustila v roku 2022. Odvíja sa tak príbeh života architekta, súčasťou ktorého boli významné historické zlomy, vojny, zmeny režimov, štátnych hraníc a politických garnitúr 20. storočia. Autorka Adriana Priatková v úvode okrem iného komentuje spektrum zdrojov i metód použitých v priebehu dlhodobého výskumu diela architekta. Jej nasadenie s cieľom podať čo najucelenejší obraz o Oelschlägerovi je pozoruhodné. Napokon, sama konštatuje, že ju čaká podrobný výskum ďalších dvadsiatich stavieb architekta realizovaných v povojnovom Maďarsku, čo len potvrdzuje záber Oelschlägerovho diela mimo hraníc Slovenska.
Monografia vyšla k 40. výročiu úmrtia architekta, prinášajúc, vďaka dvom ukrajinským spoluautorom Line Degtyaryovej a Olegovi Olastynovi, dosiaľ najkomplexnejší súpis ukrajinských diel Oelschlägera. Výskum ukrajinských autorov knihy prebiehal navzdory tomu, že okrem vojny skomplikovala ich prácu aj pandémia covidu. V tomto neľahkom období dokázali realizovať archívny výskum v Štátnom archíve Zakarpatskej oblasti Ukrajiny v Berehove. Kniha obsahuje ťažiskovo osemnásť textov venovaných jedenástim realizáciám stavieb v Mukačeve, štyrom v Užhorode, dvom vo Svaľave a jednej vo Vynohradive. Vôbec prvou realizáciou architekta po vysokej škole, ktorá vzišla z medzinárodnej súťaže, bola budova obchodnej akadémie v Mukačeve. O niektorých stavbách sa predtým iba tušilo, že sú práve Oelschlägerovými dielami, ako v prípade hebrejského reformovaného reálneho gymnázia v Mukačeve. Dobrý ohlas na realizácie v Mukačeve vyústil do ďalších zákaziek architekta v Užhorode, ktoré takisto publikácia reflektuje.
Kniha sa však zaoberá – pre dôležitosť kontextu – aj prácami na území dnešného Slovenska a v malej miere i Maďarska. V Budapešti napokon Oelschläger absolvoval vysokoškolské štúdiá i profesionálne začiatky. Na Slovensku, v prostredí Košíc, nasledovalo šťastné medzivojnové obdobie. Dopĺňa sa tak obraz o zdanlivo prebádaných témach, územiach a objektoch prostredníctvom novoobjavených archívnych dokumentov, informácií o životoch Oelschlägerových súčasníkov alebo dokonca pamätníkov. Obraz o skúmanej osobnosti sa tak spresňuje, prirodzene, pokým sa neobjavia nové pramene, ktoré opäť prebudia výskum k životu a posunú ho.
Rovnako ako v biografii o Oelschlägerovi v roku 2012, aj v tejto aktuálnej autori prezentujú architektovo dielo v typologickej rozmanitosti. Sledujeme tak prepojenosť vývoja architektúry dnešnej Ukrajiny a medzivojnového Slovenska. Uvedomujeme si to predovšetkým na formálnej príbuznosti určitých typov stavieb, ako sú školy či úradnícke bytové kolónie. Kniha hovorí o nadaní, ale aj prepotrebnej cieľavedomosti architekta. A to nielen pri priamych zadaniach, ale aj v celom rade súťaží, z ktorých nie vždy vyšiel víťazne. Reálny opis výziev, úspechov, prekážok a aj neúspechov pomáha objektívne vykresliť nielen pozitívne vnímané dejiny prvej Československej republiky, ale aj jeho tragické ukončenie svetovou vojnou, čo ovplyvnilo aj ďalší osud architekta a jeho vysídlenie do Maďarska. Pripomína nám to, ako nezmyselne vedia politické rozhodnutia z krajín prenesene alebo doslovne vyhnať schopných a obetavých odborníkov. Možno sa raz, aj vďaka výborne spracovanému príbehu Oelschlägera, poučíme.
Autorom bola za monografiu o diele Ľudovíta Oelschlägera na Ukrajine udelená Cena profesora Martina Kusého za rok 2024 v kategórii prác v oblasti vedecko-výskumnej, v oblasti histórie, teórie a kritiky architektúry a za prezentáciu v odbornej tlači.
Katarína Haberlandová
Celý text si prečítate v magazíne Koncept 09