Markus Peter | text vyšiel v magazíne Koncept 1/2022
Švajčiarske štúdio Meili & Peter Architekten bolo založené v roku 1987 v Zürichu. Škála ich projektov je rozmanitá, od inžinierskych stavieb, experimentálnu architektúru až po scénografiu a film. Väčšina ich diel je výsledkom národných a medzinárodných súťaží. Ich spoluprácu a tvorbu od začiatku definovali intenzívne diskusie a tvorivá interpretácia programu. Markus Peter píše o teoretických východiskách ich netypickej obnovy 4-podlažného panelového domu Göhnerswill, obnovy panelu panelom. Vďaka tomu si dom zachová svoju jedinečnú estetickú kvalitu, viditeľnú špáru a motív spájania jednotlivých stavebných dielov.
Walter Gropius vo svojom panelovom proroctve predpovedá, že nadchádzajúci stavebný štýl sa bude uberať cestou architektúry ako „precízne tvarovanej formy“, ktorú „bez akejkoľvek náhodnosti“ charakterizuje priemyselná výroba, ale aj „jasné kontrasty, usporiadané členenie a radenie rovnakých prvkov (…)“1. Jeho slávna axonometria sídliska Dessau-Törten, vyobrazená na obálke 12. zväzku veľkolepej publikácie Bauhaus2, demonštruje nový „stavebnicový systém výstavby“. Za ňou však nasleduje rozsiahly fotografický materiál dokumentujúci výlučne stavebný proces; rozklad na jednotlivé, opakujúce sa pracovné kroky, naviazané na tayloristickú ortodoxiu mechanizácie výroby s koľajnicami a so žeriavmi.
James Stirling o desaťročia neskôr tvrdí, že v sériovej výstavbe „má byť na hotovom objekte viditeľný výraz spájania (…)“3. Reaguje tak na klamlivú konečnú podobu štvrte Dessau-Törten, na margo ktorej musel aj Gropius uznať, že z pozoruhodného montážneho procesu zostalo skutočne málo. Bagatelizujúce farebné rozdiely medzi tmavými nosnými panelmi a bielou výplňou ponechávajú stavebný denník s presne naplánovanými pracovnými krokmi na stavbu sídliska Dessau-Törten len ako koncept, ktorého klamlivé „estetické posolstvo“ prešlo podľa Bruna Reichlina z „objektu na proces“4.
Prefabrikovaná výstavba, najmä známy „zákon série“5 Rudolfa Schwarza o používaní kusov rovnakého typu a tvaru, sa stala poznávacím znakom mnohých panelových domov na celom svete. V dôsledku kampane posledných desaťročí – ich sanácie – sa teraz dusia pod zatepľovacím obalom, zbavené svojej estetickej hodnoty.
A práve táto skutočnosť ovplyvnila rekonštrukciu sídliska „Göhnerswil“ vo Volketswile (1995 – 2007). Prvé z veľkých Göhnerových sídlisk s 1 114 bytovými jednotkami, na stavbu ktorého bol použitý konštrukčný systém „Göhner 2“, je pre švajčiarsku stavebnú kultúru dôležitým svedkom industrializácie bytovej výstavby. Jeho prísne ortogonálny plán je založený na vzore, nie figúre.6 Vzor sa vyznačuje expanziou, nepozná však centralizáciu ani hierarchiu a ponecháva široké zelené plochy.
Sídlisko „Sunnebüel“, ktoré sa medzičasom stalo súčasťou husto urbanizovaného metropolitného regiónu Zürich Nord, postupne stratilo svoj osobitý status kontroverznej obytnej štvrte zo 60. rokov a po 55 rokoch sa podľa pamfletu „Göhnerswil, bytová výstavba v kapitalizme“ zaradilo medzi nešpecifikované mestské krajiny, ako to jasne ukázali Peter Fischli a David Weiss v roku 1993 vo svojej fotoknihe „Sídliská, aglomerácie“.
V období moderny a ešte viac v rokoch hospodárskeho rozmachu však bola otázka inventarizácie a ešte závažnejšieho uvedomenia si historických hodnôt takmer nepochopená. Ich stigmatizácia často pretrváva až do procesu obnovy, ak nie je zachytená v priebehu asanácie. Adaptácia pôdorysov bytov na zmenené životné nároky podliehala v panelovom Göhnerovom systéme prísnym pravidlám. Rigidná nosná konštrukcia si vynútila hĺbkový zásah v podobe posunutia vonkajšieho plášťa. Arkierová pavlač s trojrozmernými prvkami a predchádzajúca demontáž starých sendvičových dielcov umožnili rozšírenie obývacej izby s jedálňou, ktorej otvory sa zväčšili; doplnené rohové okno zas ponúklo bočný pohľad. Pre plánovanú obnovu plášťa budovy sme ako skúšobný projekt vyvinuli nový konštrukčný systém z prefabrikovaných drevených rámov, ktorý je v rozpore s tradičnou logikou montáže nezávislých funkčných vrstiev.
Už prefabrikované systémy vyrábané v závode vo Volketswile využívali betónové dosky s vnútornou izoláciou, takzvané betónové sendvičové panely, ale aj štandardizované pôdorysy špeciálne koncipované pre Göhnerove stavby. Skladba rôznych konštrukcií a materiálov definovala „systém Schindler-Göhner“7. Išlo o prefabrikované stenové panely s kompletným vybavením interiéru – dvere, skrine, inštalácie –, teda konštrukčný systém modulárnej drevostavby. Tieto prvky zároveň slúžili ako debnenie pre železobetónový skelet, ktorý predstavuje nosnú kostru domu.
Materiálovým a konštrukčným zásadám tejto série sa vymykala len výroba opláštenia vonkajších stien.8 Naopak, pri rekonštrukcii sídliska Göhnerswil je posolstvo jasné – výraz konštrukcie určuje škára, ktorá poukazuje na proces opakovania a sériovosti jednotlivých častí. Konštrukcia, ktorá syntetizuje rôzne materiály okolo drevených stĺpov do kompaktne zmontovaného celku, vytvára poriadok, kde možno celok pochopiť len z jeho častí.
Samotnú ochranu pred poveternostnými vplyvmi zabezpečila vrstva z kameninovej mozaiky, položená priamo na minerálne dosky vystužujúce opláštenie. Táto mozaika – mimochodom, tradičný materiál používaný v panelovej výstavbe – vytvára poetické napätie medzi širokými spojmi častí a jemnou, takmer textilnou sieťovinou.
| Autori | Meili & Peter Architekten: Marcel Meili, Markus Peter Robert Begun, Hartmut Göhler, Jürg Spaar, Adrian Weber; Thaeba Ayubi, Alexander Kohm, Dominik Fiederling, Jacqueline Gäbel |
| Miesto | Volketswil, Zürich |
| Projekt | 1995 – 1996 |
| Realizácia | 1996 – 2007 |
1
Walter Gropius, Die Entwicklung moderner Industriebaukunst, v: Jahrbuch des deutschen Werkbundes, Die Kunst in Industrie und Handel 1913 19f.
2
Walter Gropius, Bauhausbauten in Dessau, bauhausbücher Bd. 12, Berlín, 1930.
3
James Stirling, Methods of Expression and Material, v: A+U, č. 2, 1975, cit. podľa Writings on Architecture, Miláno, 1998, str. 125 – 131, tu str. 128.
4
Bruno Reichlin, Den Entwurfsprozess steuern – eine fixe Idee der Moderne? Daidalos 71, 1999, Str. 6 – 21, tu str.10.
5
Rudolf Schwarz, Das Gesetz der Serie, in: Die Schildgenossen Jg. 7, H. 1, 1927, str.36 – 51; Wegweisung der Technik Potsdam, 1928.
6
Wendel Gelpke, Hans Düby, ako aj Ernst Göhner AG 1965 – 1973.
7
Das vorfabrizierte Haus System Schindler-Göhner, v: Schweizerische Bauzeitung, 4/1946, str. 41 – 42
8
Ernst Zietzschmann, System Schindler-Göhner, v: Bauen + Wohnen 3/1947, str. 34 – 35.
Fotogaléria
