OKRAJ
Na okrajoch – miest, krajiny, spoločnosti či disciplíny – sa často odohrávajú tie najzaujímavejšie architektonické aj spoločenské zmeny. Okraj nie je len geografická poloha, ale aj stav mysle a priestoru: hranica, prechod, neviditeľný prah, za ktorým sa začína niečo nové. Tam, kde sa končí istota stredu, vzniká priestor pre experiment, adaptáciu a odvahu skúšať iné formy bývania, práce či spolunažívania.
Predstavujeme najnovšie teórie bioregionalizmu; Mária Novotná prezentuje svoj dizertačný výskum venovaný horským chatám na Slovensku a Adriána Henčeková sa nedávno vrátila z návštevy Čandiraghu.
Dnes sú urbánne dynamiky najviditeľnejšie na okrajoch: v prímestských zónach, satelitných mestách, zabudnutých brownfieldoch a prehliadaných vidieckych krajinách. Miesta, ktoré boli kedysi definované koncom infraštruktúry, sa stávajú novými centrami života. Projekty ako Agátka v Trnave, Rezidenčné centrum v Poriadí od SPDe, Vinárstvo Strekov od What Architects, Divadlo v Podrade od zerozero a Sauna Zaježová od Guča arch ukazujú, ako môže architektúra definovať hranicu medzi sídlom a krajinou, rastom a zdržanlivosťou.
Kniha – Zuzana Kepplová, Tvarožkovci
Detail – Martin Bugáň
Skica – What Architects
Model – Samuel Korbeľa
Šuflík – Atrium Architekti
Existujú aj okraje spoločenské. Architektúra má moc vytvárať priestor pre tých, ktorí sa ocitli mimo – komunitné centrá, sociálne bývanie, školy a miesta inklúzie dokazujú, že kvalita prostredia nemá byť výsadou stredu, ale právom každého človeka. Na „okraji spoločnosti“ sa ukazuje, čo architektúra naozaj znamená – službu, solidaritu a schopnosť spájať. Okraj môže byť aj prírodný, ako sa ním zaoberá francúzska teória bioregionalizmu – hranica mesta a lesa, klimatického pásma. Klimatické zmeny dnes menia mapu týchto rozhraní a architektúra na ne odpovedá adaptívnymi stratégiami: budovami, ktoré dokážu žiť s povodňami, so suchom či s chladom. Na hranici prírody a „civilizácie“ vznikajú projekty, ktoré nás učia znovu čítať krajinu.
A napokon, okraj je aj metaforou pre samotnú disciplínu. Tam, kde sa architektúra stretáva s umením, ekológiou, technológiou či filozofiou, vzniká nový jazyk priestoru. Študentské a experimentálne projekty často dokazujú, že práve na „kraji“ sa začína sloboda – tam, kde prestávajú platiť zabehané formy, vzniká priestor pre nové.
OKRAJ je preto témou tohto čísla. Nie ako periféria, ale ako miesto potenciálu – hranica, na ktorej sa architektúra znovu definuje.
Autorka obálky: Daniela Krajčová
Multimediálna umelkyňa narodená v roku 1983 v Žiline, ktorá sa venuje kresbe, maľbe, animácii a participatívnym projektom reflektujúcim sociálne otázky a inakosť. Je laureátkou Ceny Oskára Čepana, jedného z najprestížnejších ocenení pre súčasných slovenských umelcov, a jej práce boli vystavované doma i v zahraničí (napr. Kunsthalle Bratislava, Pražské bienále, Bienále architektúry v Benátkach).
V predaji: marec 2026